Nenápadne sa voličovi vsugerovával obraz, že tieto strany tvoria štvoricu, ktorá by asi po voľbách zostavila koalíciu, a teda nedemokratickú, autoritatívnu, polofašistickú vládu. A tak sa nenápadne, podprahovo podsúvala voličovi ako demokratická alternatíva práve zmeska strán terajšej vládnej koalície. Navyše sa týmto delením zakrývalo, bagatelizovalo úsilie Hlasu-SD ukázať svoju odlišnosť, ba priamo protikladnosť voči fašistom aj Smeru.
Už sa vyfarbujú
Lenže udalosti posledných týždňov toto demagogické a propagandistické delenie rozbili. A ukázali oveľa podstatnejší zlom, ktorý sa vinie telom slovenskej spoločnosti. Udelenie štátneho vyznamenania členom Bielej légie (v postupnom rade od predsedu parlamentu Kollára po prezidentku), ktorí sa neusilovali o nič menej, ako o obnovu klérofašistického režimu: že sa pani prezidentka za toto rozhodnutie ospravedlnila, nič nemení na fakte, že sa na štátnej úrovni legitimizovali, ba priam heroizovali postavy spojené s ľudáckou formou fašizmu.
Ani sme sa neotriasli z tejto studenej sprchy, keď sa Igor Matovič, hlava súčasnej vládnej koalície, nepokryte spojil s fašistami na parlamentnej pôde, len aby mu prešiel jeho „prorodinný zákon“. Vôbec teraz nejde o samotný zákon. Rodinám treba pomôcť, ale to je možné aj úplne rozdielnymi modelmi, ako to predložil Matovič. Ide však o to, že Matovič demonštratívne kotlebovcom poďakoval, zdôraznil, že majú „srdce“ (čím vlastne len chcel povedať, že sulíkovci a jemu neposlušní majú „kameň“) a privinul ich na hruď „prorodinnej koalície“, za ktorej hlavu sa, samozrejme, sám pasoval: „Naozaj som hrdý, že sa k nám pridali ľudia aj z ĽS NS, aj zo strany Život…“
To, čo Matovič eufemicky označil ako „prorodinnú koalíciu“, nie je ničím iným ako konzervatívno-fašistickou väčšinou v parlamente.
Od počiatku neviem pochopiť, ako vôbec niekto mohol pokladať Matoviča za demokrata, toho Matoviča, ktorý pod svoje politické krídla vťahoval všetky tie podivuhodné náboženské zoskupenia a prúdy, ktoré sa nepokryte vždy vyznačovali fanatizmom, sektárstvom, tmárstvom a mysticizmom. Dôsledkom je – nech to neujde našej pozornosti – permanentné a obsedantné predkladanie zákona o zákaze interrupcií, priam chorobné ťaženie usilujúce o podriadenie života ženy cirkevnej dogmatike. Ak už nebudem vymenovávať celý rad ďalších národno-klerikálnych ťažení, likvidáciu Múzea SNP spomenúť musím. Je to tá istá línia, znehodnotiť SNP, redukovať ho na neúspešnú vojenskú operáciu: a buďte si istí, že zasa sa začnú drať na povrch interpretácie, ktoré ho nebudú pokladať za zápas proti nacizmu, za demokraciu a civilnú republiku, ale za boľševickú operáciu proti slovenskému národu…
A, samozrejme, pokračuje personálne obsadzovanie postov: premiér je riadený Duchom Svätým (a ten mu teda tvrdo zakázal odsúdiť Matovičovo bratanie sa s kotlebovcami), Maroš Žilinka je z košiara Daniela Lipšica (a ich spor nič nezmení ani na tom, že z rovnakého košiara je aj Vladimír Pčolinský. A novozvolený detský ombudsman Jozef Mikloško zo sekty bojovníkov proti akejkoľvek inej sexuálnej orientácii, ako uznáva za „zdravú“ cirkevná dogmatika.
„Prorodinná koalícia“
Jednoducho to, čo Matovič eufemicky označil ako „prorodinnú koalíciu“, nie je ničím iným ako konzervatívno-fašistickou väčšinou v parlamente. Túto väčšinu umožňuje predovšetkým stále pretrvávanie prepletenia katolicizmu s „farskou republikou“: z tohto zväzku sa podnes neoslobodili ani rôzne časti a prúdy katolíckej cirkvi; ale ani politické strany vydávajúce sa za „kresťanské“ a konzervatívne. (V skutočnosti sú to katolícke prúdy nadviazané na tú najdogmatickejšiu ideologickú časť aj v samotnej cirkvi…). Ku tomuto prúdu nepochybne patrí veľká časť OĽaNO, Sme rodina, Kuffov Život, Záborskej Kresťanská únia, kotlebovci a Republika.
Tento konzervatívny prúd selektívne podporuje aj Smer, ktorý už dlhodobo operuje v tomto priestore. Všetky politické strany si musia uvedomiť, že je nevyhnutné vyhraniť sa práve voči tomuto prúdu: že nie prázdne reči o demokracii, západnej orientácii či všetko ospravedlňujúcom boji proti Ficovi, ale práve ostré protipostavenie sa tejto konzervatívno-fašistickej aliancií je kľúčovou, ba osudovou výzvou pre Slovensko.
Hlas-SD zareagoval ostrou kritikou samotného zákona, ale aj spriahnutia sa Matoviča s kotlebovcami. Nový predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka prezentoval rázny postoj: strana už ďalej nepokladá túto vládu za hrádzu proti návratu Fica a nebude sa zdráhať hlasovať za jej pád.
Osobne som zvedavý, kam sa v tomto delení postaví KDH. V celej jeho histórií dominoval ľudácko-katolícky prúd (od Čarnogurského po Figeľa), ale v pozadí žil aj európsko-demokratický (od Hrušovského cez Šimka a Dzurindu… ). V tejto strane dominovala vždy viera nad demokraciou a ľudskými právami. Je to možné aj otočiť, ale to by sa KDH muselo definitívne oslobodiť a zbaviť dedičstva „farskej republiky“, a teda aj Bielej Légie. Dokáže to? Pochybujem.