Približovanie sa vyspelému Západu bolo dôležitým cieľom nežnej revolúcie. Napriek mnohým reformám, privatizácii a masívnemu prílevu zahraničných investícií sme sa však od roku 2015 začali od bohatších štátov vzďaľovať. Hrubý domáci produkt v parite kúpnej sily na osobu sa zvýšil zo 49 percent v roku 1995 na 78 percent priemeru Európskej únie v roku 2015. Odvtedy klesal až na 68 percent v roku 2021, čiže úroveň z roku 2007. Sme jediným z desiatich nových štátov únie, ktorý sa vzďaľuje vyspelým hospodárstvam.
Aspoňže nám koza dochne rovnako. Podľa indikátora príjmovej rovnosti, ktorý berie do úvahy aj veľkosť domácností, sme boli v roku 2020 príjmovo najrovnejším štátom Európy. Za roky 2009 až 2020 podobne ako Slovinsko, Nórsko, Island, Česko, Fínsko a Belgicko.
Alebo tie štatistiky, podobne ako mnoho iných vecí, nedávajú zmysel a rozchádzajú sa so skutočnosťou. Napr. zlomu HDP v parite na osobu v roku 2015 verí málokto, aj keď pochybnosti o štatistike rovnosti sú zatiaľ ojedinelé – aj keď nie bezvýznamné. A v skutočnosti sa nám sformovalo široké hnutie odporu spájajúce skupiny s rôznymi cieľmi a metódami, ale rovnakým pocitom vylúčenia.
Hrubý domáci produkt v parite kúpnej sily na osobu sa zvýšil zo 49 percent v roku 1995 na 78 percent priemeru EÚ v roku 2015. Odvtedy klesal až na 68 percent v roku 2021, čiže úroveň z roku 2007. Sme jediným z desiatich nových štátov únie, ktorý sa vzďaľuje vyspelým hospodárstvam.
Otec Európy Karol Veľký (zomrel v roku 814) reformoval štátnu správu v roku 793. Nevyhnutnou podmienkou jeho reformy bola existencia „dostatočne vzdelanej vrstvy ľudí schopných porozumieť potrebám správneho systému založeného na písomných záznamoch“. Pritom „úroveň vzdelanosti, ktorú sa Karol a jeho radcovia snažili dosiahnuť, nebola vyššia ako základné vzdelanie v dobe rímskeho impéria.“ (Európa raného stredoveku, 2005, s. 294)
My čím viac vecí nevieme, tým viac sa obraciame na východ, k dedičstvu Východorímskej ríše, v ktorej nebolo treba hľadať dohody s miestnymi mocipánmi, lebo nad všetkými stál cisár ako neobmedzený vládca ríše a cirkvi. Cisár mal vraj veľmi teatrálne vystupovanie, ceremoniál ho zdvíhal do mystických sfér a ľudia sa pred ním vrhali na zem. Centrálne riadené hospodárstvo v roku 899 spravovalo 60 ministerských úradov na čele s eunuchmi a decentralizovaný Západ ho prekonal až v neskorom stredoveku. Je v zásade jedno, čo chceme, ba aj čo sa patrí hovoriť, teraz máme na výber z dvoch možností: buď vyhlásime Igora Matoviča za svätého a začneme sa pred ním vrhať na zem, alebo sa zmierime s Hlasom. Obe alternatívy majú svoje výhody.
Svätý Igor, zástanca hodnôt, ochranca života a priateľ hnutia odporu vie zaručiť svojim známym kšeftárom, kupcom a údržbárom status quo a dobrú budúcnosť pre ich deti doma aj v zahraničí. Lenže Hlas pri všetkom svojom mlčaní je predvídateľnejší, normálnejší, to isté vie zabezpečiť lepšie a v jeho družine je navyše menej nebezpečných ľudí, ako napr. jeden György. Kým Igor tak tuho nenávidel Fica, že sa z neho stal Fico II, Hlas v spojení s normálnejšími stranami môže byť prejavom post-ficovskej éry.
Je to frustrujúce, že v súčasnej situácii u nás neprebieha normálna debata, že reformy sa plánujú bez aspoň súhlasu ak nie v partnerstve s ich hlavnými aktérmi, že veľká časť eurofondov financuje vznik primitívnej oligarchie. Že stále veríme viac vodcom než dobrému nastaveniu procesov a inštitúcií. A že pretrváva elitárstvo viacerých normálnych opozičných strán. O smerovaní Slovenska však rozhodnú členovia hnutia odporu – prehliadaní a nespokojní.