Putinovo Rusko: Od krivdy k odplate

Od rozpadu Sovietskeho zväzu sa Rusko usilovalo udržať si postavenie a získať rešpekt na medzinárodnej politickej scéne. Rozpadom ZSSR na 14 separátnych štátov, nad ktorými stratilo Rusko kontrolu, a značnou redukciou výdavkov na zbrojenie prestalo byť víťazom studenej vojny brané vážne.

01.06.2022 14:00
debata (2)

USA boli pevne rozhodnuté upevniť si svoju pozíciu svetového hegemóna rozširovaním NATO. Napriek protestom Ruska došlo k dvom vlnám rozširovania Severoatlantickej aliancie o krajiny bývalých sovietskych republík.

Rozhodujúci vplyv na rozhodnutia Ruska malo geopolitické prostredie ovládané prevažne Spojenými štátmi, v ktorom sa muselo pohybovať. Práve tým boli podľa britského historika Tonyho Wooda poznačené jeho kroky za posledné desaťročie: pripojenie Krymu a podpora povstalcov v Donbase, zásah v Sýrii, podpora tvrdo pravicovým kandidátom vzdorujúcim zavedenému poriadku na Západe, ako bol Trump v USA, Le Penová vo Francúzsku či AfD v Nemecku. Zakaždým šlo viac o improvizovaný, taktický postup ako o dlhodobý strategický projekt.

Rusko skôr reagovalo na vzniknuté situácie, ako sledovalo nejaký premyslený zámer. Asociačnej dohode EÚ s Ukrajinou nedokázalo čeliť ekonomicky ani ideologicky. Putinova ponuka odkúpiť vládny dlh a poskytnúť krajine značné zľavy na plyn prišla neskoro a nemohla súperiť s vyhliadkou pripojenia sa k Západu. Agresívna reakcia Kremľa na majdanské protesty nevyplývala len zo straty vplyvu nad krajinou, ale aj obáv, že by tento príklad mohol posmeliť domáce protesty. Podpora separatistov a rozdelenie Ukrajiny do bojových zón mali odradiť NATO od toho, aby jej ponúklo členstvo.

Priamy útok na Ukrajinu začiatkom roka ukázal Putinovo Rusko v šokujúcej role agresora. Pocit krivdy z porážky v studenej vojne, ktorý Putin živil, akoby mal byť nasledovníkom ZSSR, ešte umocnila medzinárodná izolácia vyplývajúca z útoku na susedný štát so 40 miliónmi obyvateľov. Toto postavenie by mohlo zvýšiť túžbu po odplate, po zničení „antiruského“ ohrozenia, ktoré Putin vníma zo strany Ukrajiny. Vládnutie mu pritom uľahčuje predvojnové potlačenie organizovaných foriem protestu, zákaz opozičných médií a depolitizovaný cynizmus obyvateľstva.

Putin nastúpil na cestu, z ktorej sa nedá vrátiť, a je nebezpečnejší, ako si ešte dnes mnohí myslia. Musíme brať ohľad na riziká, ktoré z toho vyplývajú, a stanoviť agresorovi jasné červené čiary. Inak si bude dovoľovať čoraz viac.

Mnohí Putinovi sympatizanti veria, že len čo „vyčistí Ukrajinu“, vojna sa skončí a západné sankcie obmedzujúce ich život (nie život elít žijúcich z výnosov z predaja ropy a plynu) budú zrušené. Ak však bude trvať ďalšie mesiace a USA ako silnejší hráč neposkytnú Rusku možnosť dôstojnej dohody o mieri a ústupe, Putin bude musieť zosilniť útok, aby sa udržal pri moci. Napokon, svoju existenciu vníma ako spätú so životom Ruska, preto si nebude môcť dovoliť poľaviť bez toho, aby jeho „špeciálna misia“ nevyzerala ako osobný debakel.

USA si preto musia položiť otázku, či chcú z Ukrajiny spraviť ďalší Afganistan, ktorý Rusko možno časom (Kedy? O 5–10 rokov?) oslabí, no obetuje ďalšie drahocenné životy a zanechá krajinu neovládateľnú a v chaose. Či sa poučí z Afganistanu, Iraku a Líbye a nebude ďalej riskovať možnosť fatálnej jadrovej vojny. A Európa zase, či sa chce podieľať na Putinovej agresii, potenciálne aj ďalších krajín, odkupovaním plynu a ropy, zisky z ktorých zásobujú ruskú agresiu. Alebo prehodnotí doterajší postup, preorientuje svoju energetickú politiku tak, že aby sme z nej mohli ťažiť aj po vojne čeliac klimatickej zmene.

Nová situácia priniesla nové vnímanie vecí. Putin nastúpil na cestu, z ktorej sa nedá vrátiť, a je nebezpečnejší, ako si ešte dnes mnohí myslia. Musíme brať ohľad na riziká, ktoré z toho vyplývajú, a stanoviť agresorovi jasné červené čiary. Inak si bude dovoľovať čoraz viac.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #USA #NATO #Sovietsky zväz
Flowers