Slovo uzdravuje, ale aj zabíja

Slovný prejav je súčasťou kultúry nielen každého národa, ale aj každého z nás osobne. Široká slovná zásoba umožňuje vyjadrovať myšlienky aj v jemných odtieňoch a transformovať ich do zmysluplných ucelených viet. Vety musia byť nielen gramaticky správne, ale aj obsahovo bohaté a korektne vystihujúce tú realitu, ktorú chceme komunikovať.

05.06.2022 10:00
debata (2)

Degradácia jazyka, či už obsahová alebo gramatická, je prejavom degradácie spoločenských vzťahov, sebaúcty či úcty a rešpektovania tých druhých. Toto musí platiť v našej každodennej komunikácii, ale osobitne v komunikácii verejných činiteľov, influencerov či známych osobností.

Bohužiaľ, realita je až príliš často opačná. Vyslovené slová či vety idú z nás niekedy až priveľmi ľahko a takisto ich často aj ľahko prijímame. Sociálne siete sú dnes jednou z rozhodujúcich foriem komunikácie, súčasne však ničia silu slova gramaticky a ešte viac obsahovo. Sociálne siete využívame najmä na rýchlu komunikáciu, často reagujeme emotívne na neoverené informácie alebo na cielené klamstvá. Sociálne siete sa stali tiež významnou formou statusov politikov bez elementárneho zamyslenia sa nad ich obsahom a dosahom. Riadenie štátu prostredníctvom sociálnych sietí je nielen nezodpovedné, ale aj nebezpečné.

Je zaujímavé, že dnešná informačná spoločnosť na jednej strane umožňuje rýchly a ľahký spôsob vyhľadávania informácií, no pri nízkom stupni informačnej gramotnosti to často vôbec neznamená rast stupňa inteligencie ani rast všeobecnej gramotnosti jednotlivca či spoločnosti. Informačná gramotnosť vo svojej zjednodušenej podstate neznamená len vyhľadávanie informácií, ale aj schopnosť zatriediť ich a vyhodnotiť. K tomu však musí smerovať celý systém vzdelávania, teda naučiť ľudí myslieť, abstraktne uvažovať a rozlišovať podstatu od balastu. To jednoducho znamená, že znakom informačnej spoločnosti nemôže byť prst na ruke, ktorým klikáme, ale mozog, ktorý prijíma a vyhodnocuje informácie a na ich základe sa rozhoduje a koná.

Riadenie štátu prostredníctvom sociálnych sietí je nielen nezodpovedné, ale aj nebezpečné.

Toto sa musí stať základom reformy vzdelávania. Táto reforma sa musí začínať u pedagógov a ich prístupe k výučbe. Cieľom nemôže byť len naučiť sa pracovať s počítačom, to napokon už samotní žiaci, nehovoriac o študentoch, ovládajú oveľa lepšie ako ich učitelia. My musíme prejsť od mechanického využívania výpočtovej techniky do roviny myslenia a rozhodovania, dokonca aj v takých situáciách, keď sa zrazu z rôznych príčin ocitneme mimo rámca informačných technológií. Jednotlivec aj spoločnosť musia byť schopní prežiť, aj keď nám padnú všetky informačné systémy.

Wikipédia pri charakteristike informačnej spoločnosti uvádza: „Jej vznik, rozdelenie, použitie, integrácia a manipulácia s informáciami je významnou ekonomickou, politickou a kultúrnou činnosťou“. Všimnime si výraz „manipulácia s informáciami“. Práve tu spočíva najväčšie riziko moderných informačných spoločností a technológií. Práve obrovská manipulačná možnosť pri nízkej informačnej gramotnosti a gramotnosti vôbec môže zotrieť všetko pozitívne a nesporný pokrok, ktorý súčasná doba so sebou prináša.

Benefitom dnešnej doby nemôže byť len to, že denne vypustím na sociálnej sieti niekoľko statusov a myslím si, že takto sa riadi štát či spoločnosť. Informačné technológie menia charakter spoločenských procesov, metódy riadenia štátu, spoločnosti i firmy. Toto si musia uvedomovať tí, ktorí participujú na ich riadení, to znamená, od špičkových pozícií na úrovni štátu, firmy či akéhokoľvek kolektívu. Vďaka informačným technológiám môžu rozhodovať s väčšou znalosťou, hlbšími informáciami, kratším reakčným časom a najmä s vyššou zodpovednosťou. Teda nie rýchlosť prstov na klávesnici, nie rýchlosť a množstvo statusov na sociálnych sieťach, nie obmedzovanie a účelová selekcia dostupných informácií, ale kvalita riadenia a rast intelektu by mali byť znakmi modernej informačnej spoločnosti.

Slovo – vyslovené alebo napísané – má obrovskú silu, dokáže pomôcť, ale aj zničiť. Dokáže povzbudiť, ale aj demotivovať. Dokáže pohladiť, ale aj pichnúť. Dokáže zabiť, ale aj uzdraviť. Slovo a reč, to je dar, ktorý nás odlišuje od zvierat, a podľa toho by sme sa mali aj správať. Každý, kto hovorí, musí aj počúvať. Vzájomnou komunikáciou sa nielen lepšie chápeme a rozumieme, ale aj minimalizujeme množstvo nezmyselných a malicherných konfliktov. Uvedomme si starú pravdu vyslovenú rímskym filozofom Senecom: „Reč ľudí je taká, aký je ich celý život“.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #jazyk #kultúra #sociálne siete #vzdelávanie #Seneca #gramatika