Ako sa Nebojsa naučil báť sa

Sú to už dva roky, čo som pre SND dokončil novú hru. Pandémia jej uvedenie zdržala, ale napokon je tu - 4. 6. 2022 - jej premiéra. Nuž pár slov pre informáciu jej prvých divákov.

05.06.2022 11:00
debata (2)

Vzniku hry predchádzal nápad režiséra Ondreja Spišáka (ktorý režíroval aj môjho v SND uvádzaného Lomidreva), či by som sa tentoraz nepokúsil dostať na javisko dve rozprávky naraz. Ten nápad mu vnukla jeho džentlmenská povaha – usúdil, že bude spravodlivé, keď nebudeme po Lomidrevovi znova hrať hru len o mužskom hlavnom hrdinovi, nech má tentoraz vedľa seba aj statočnú dievčinu z inej rozprávky. Vo chvíli, keď som sa púšťal do práce, som sa aj ja cítil ako rozprávková postava, čo má niekam prísť aj pešo, aj na koni… Ale prečo nie? Taká úloha už bola vo viacerých rozprávkach zvládnutá, prečo by som ju nezvládol aj ja?

Nielenže som nebojácneho junáka z jednej rozprávky poslal na javisko spolu s Maruškou z celkom inej rozprávky, navyše sa mi podarilo urobiť z dvoch rozprávok jednu – volá sa Nebojsa. Prirodzene, nešlo by to bez súboru – o radosť, ktorú sa hra chystá rozdávať divákom, sa popri režisérovi Ondrovi Spišákovi postarali aj dramaturgička Darina Abrahámová, scénograf Fero Lipták, hudobný skladateľ Juraj Haško, kostymérka Katarína Hollá, choreografka Eva Burdová a výborní herci Richard Autner, Janka Kovalčíková, Monika Hilmerová, Martin Šalacha a ďalší.

Ani najstaršie rozprávky neboli určené iba deťom – nuž aj tie moje, ak majú za čosi stáť, sa usilujú oslovovať aj dospelých. Nehovoriac o tom, že aj detský divák vie mať dospelé oči a uši, niekedy aj dospelejšie, než my dospelí tušíme.

Naozaj ľudským človekom sa aj nebojácny človek stane až vo chvíli, keď nielenže sa naučí aj báť, ale keď sa naučí báť sa správne. Nie báť sa iba o svoj život ako nejaký v úkryte zalezený diktátor, ale báť sa v prvom rade o životy iných, báť sa o niekoho druhého.

Presvedčil som sa o tom pri rozhovoroch s deťmi, ktoré si pozreli Lomidreva. Všetky pobúrilo, že Lomidrevo, ktorý si statočne poradil s tromi drakmi, musel potom čeliť zrade svojich priateľov Valivrcha a Miesiželeza. Niektorí politici, ktorí nám predvádzajú na obrazovkách, ako sa vedia aj oni navzájom zrádzať, majú šťastie, že detskí diváci môjho Lomidreva nemajú ešte volebné právo.

Rozprávky sa odohrávajú v rozprávkovom čase a prostredí, a predsa akýmsi zázrakom vždy bývajú aj aktuálne. Aj pri písaní Nebojsu som ustavične cítil, že nebezpečenstvu, akým je pre svoju pastorkyňu Marušku narcisistická striga macocha, sa veľmi podobá aj hrozba, akou pre svoje okolie, pre svoj štát aj pre susedné štáty býva narcis, keď mu spoločnosť dovolí, aby sústredil vo svojich rukách priveľkú moc. (Poznáme to z histórie a v súčasnosti to vidíme na Ukrajine.) Budem rád, ak tento istý pocit nadobudnú z mojej hry malí aj veľkí diváci.

Ale to neznačí, že chcem, aby si z divadla domov odnášali smutný pocit. Naopak. Do celej hry Nebojsa som navliekol otázku, ako to má nebojácny junák urobiť, aby sa naučiť aj báť sa? A na konci hry aj jeho aj divákov čaká na ňu povzbudivá odpoveď. Naozaj ľudským človekom sa aj nebojácny človek stane až vo chvíli, keď nielenže sa naučí aj báť, ale keď sa naučí báť sa správne. Nie báť sa iba o svoj život ako nejaký v úkryte zalezený diktátor, ale báť sa v prvom rade o životy iných, báť sa o niekoho druhého. Tak ako sa Nebojsa naučil báť sa o Marušku.

NEBOJSA: Ešte som sa nenaučil báť sa. Budem sa ešte musieť znova pobrať do sveta. Zbohom, tatko. Zbohom, mesiačikovia. Zbohom, milé kačiatko! Musíme sa znova rozlúčiť.

MARUŠKA: Čo sa dá robiť, milý sopliak. Choď, keď myslíš. Ale aspoň na svadbu mi príď!

NEBOJSA: Na akú svadbu? Kto sa s tebou chystá oženiť!

DVANÁSTI MESIAČIKOVIA: My všetci.

NEBOJSA: Všetci?

AUGUST: Alebo jeden.

NEBOJSA: Ktorý, Gusto?

AUGUST: Možno Marec. Možno Jún. Možno September. A možno ja. Vyberie si ona.

NEBOJSA: A to teda nie! Ožením sa s ňou ja. A znova ja. A iba ja. Ostávam doma, aby nikdy viac už nebolo v mojom srdci pusto. (Zaspieva.)

Ej, ja som Nebojsa!
Mám heslo „Neboj sa!“
Nebáť sa je moja práca.
No viem už aj, kedy báť sa.

MARUŠKA: Nebojsa, ty tuším už nie si sopliak. NEBOJSA: A ani ty už nie si kačiatko, Maruška. Si žena a ja muž. Naučil som sa už
o teba, Maruška, báť sa.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 2 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #SND #divadlo #rozprávky #Ondrej Spišák