Ten návrat, na ktorom svojou politikou najvýraznejšie pracuje práve minister financií. Pri Igorovi Matovičovi sme si však mohli zvyknúť na dve istoty. Pokazí všetko, do čoho sa pustí, a klame. Existuje iná možnosť a nielen jedna. Cesta z Matovičovho cirkusu je reálna, no vyžaduje si politickú rozhodnosť a odvahu (ne)zodpovedných Pilátov.
Pilátova (ne)zodpovednosť
V priebehu týždňa absolvoval Richard Sulík sériu rozhovorov a nimi (ako počas ostatných dvoch rokov) reagoval na ostatné konanie, správanie a vyjadrenia Igora Matoviča. Hoci (ako vieme), už pred časom sa rozhodol, že naňho nebude nijako reagovať. Rozhodol sa, že pri pohľade na dlhodobé preferencie SaS a tiež z obáv pred „cirkusom“, ktorý je súčasťou manického správania Igora Matoviča, si radšej umyje ruky a prečká až do volieb 2024. Nezodpovedne, ale veď aj členovia SaS si zaslúžia istoty.
Spoločnosť je dnes na rázcestí. To, či sa po budúcich voľbách vráti k moci Fico, majú v rukách voliči. To, či mu v tom naďalej bude pomáhať Igor Matovič, je však v rukách SaS a Eduarda Hegera.
Lež sila kamier a sociálnych sietí je silnejšia. Neodolá jej ani Richard. A reaguje. Podpichuje a označuje Matoviča prívlastkami, ktoré by mali vo verejnosti vzbudzovať dešpekt voči osobe ministra financií. No nič viac. Žiaden reálny politický krok. Politické rozhodnutie, ktoré by Slovensko zabavilo škodnej, parazitujúcej na demokracii. Sulík síce podčiarkuje, že ním je práve Igor Matovič, minister financií (a de facto tieňový premiér), ale tým, kto by mal za Sulíka „vyberať horúce gaštany zodpovednosti“, má byť Eduard Heger. A za ten čas si bude minister hospodárstva (a jeho verní) umývať ruky a nezodpovedne participovať na deštrukcii viery v právny štát a zastupiteľskú (liberálnu) demokraciu.
Keď nám Joker ukradne Slovensko
Napriek tomu, že o Matovičovi hovorí, že sa pravidelne ocitá v „manickej fáze“, počas ktorej prináša a pretláča šialené nápady, ktoré škodia Slovensku, že ako minister financií rozvracia verejné financie, resp. znásilňuje legislatívny proces a na ten účel vytvára koalíciu s fašistami, tvári sa, že pokračovanie tohto konania je mimo jeho politickej zodpovednosti. Presviedča verejnosť, že to prejde. A on nič nezmôže. Faktom je, že to, či nasledujúcich dvadsať mesiacov budeme zúfalo sledovať, ako Igor Matovič ničí zvyšky našej viery vo funkčný systém, či to, ako sa postupne vracia k moci moloch skorumpovanej politiky, ktorý symbolizuje spojenectvo národných socialistov, vedených Ficom, a fašistov, ktorých rehabilitujú politickí kresťania, má v rukách SaS.
Na to, aby sa podarilo minimalizovať hroziacu katastrofu, stačí, aby Sulík (a SaS) prestal hrať nezodpovednú alibistickú hru na Piláta. Stačí, aby Eduard Heger pochopil, aká je jeho úloha (predsedu vlády) a zodpovednosť za štát a budúcnosť jeho občanov. Je potrebné, aby slušné Slovensko pochopilo, že nepriateľom slušnosti v politike, právneho štátu a práv jeho občanov je Joker, ktorý si ho ukradol pre seba a spravil si z neho cirkus.
Obaja musia učiniť politické rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku odsunú na politickú perifériu súčasných mentálnych spojencov a symboly plazivej antipolitiky: Fica, Matoviča a päťdesiat odtieňov fašistickej hnedej farby.
Ako z toho von
Richard Sulík hovorí, že SaS má červené čiary. Definuje ich zvyšovaním daní a trápne zápecníckou migračnou politikou – nelegálnou migráciou. Pre zodpovedného politika musí byť červenou čiarou, po ktorej musia nasledovať konkrétne politické rozhodnutia, ktoré zabránia devalvácii dôvery v demokraciu, skutky – hoc aj koaličných partnerov – vedúce k návratu do minulosti. Minulosti, ktorú reprezentujú roky vlád Fica (a predtým Mečiara) či temná klérofašistická minulosť farskej republiky.
Ak nechce reagovať na osobné útoky Igora Matoviča, mal by tak urobiť v prípade, že prezidentka vráti do parlamentu schválený zákon o financovaní voľného času dieťaťa (áno, takto sa nazýva „protiinflačný“ a prorodinný balíček ministra financií) a ten opäť prejde hlasmi fašistov. Ak hovorí o ministrovi financií, že rozvracia verejné financie a vytvára koalíciu s fašistami, mal by vyzvať premiéra na to, aby tohto ministra odvolal. Svojím spôsobom by mu mal dať možnosť vstúpiť do politiky, stať sa predsedom vlády. Keď to však premiér Heger neurobí, ak nepochopí svoju úlohu v zápase o charakter a budúcnosť štátu, musí SaS odísť z koalície.
Odchod neznamená koniec. Napriek tomu, že to pre stranu vytvára diskomfortnú situáciu straty reálnej moci a pre niektorých jej členov lukratívnych pozícií vo vláde či v parlamente, je rozhodujúcim krokom pre vymanenie sa z dezilúzie, že politiku robia len cirkusanti a trafikanti. Odchod jednej strany z vládnej koalície neznamená pád vlády, ako sa to lživo a opakovane konštatuje. Nie je to predzvesť predčasných volieb, čím straší Matovič. Je to vytvorenie novej parlamentnej reality, v ktorej sa Hegerova menšinová vláda a koaličné strany budú musieť rozhodnúť, o čiu podporu sa oprú. O demokratickú SaS? O Fica? Či o dnešnú „prorodinnú“ koalíciu s fašistami, s ktorou bude pokračovať v obmedzovaní práv, slobody a v deštrukcii ekonomiky?