Tá napokon vyniesla k moci politického podnikateľa Igora Matoviča a jeho antisystémové zoskupenie OĽaNO. Nie nadarmo dnes najmocnejší slovenský politik vtedy nazval vraždu Jána Kuciaka a jeho snúbenice „míľnikom, ktorý sme dosiahli”. Bez tejto tragédie by ostal iba politickým klaunom nedisponujúcim reálnou mocou.
Sklamanie protagonistov „veľkej zmeny“
No nielen výčitka pre hlasovanie s fašistami za nezmyselný zákon, pri ktorom minister financií protizákonne obišiel všetky pravidlá štandardného legislatívneho procesu, čo „určite nie je slušné Slovensko“, je symbolickým dokladom definitívneho krachu mobilizačného mýtu o slušnom Slovensku. Svedčia o tom aj ďalšie vyjadrenia od ľudí, ktorí boli od začiatku protagonistami a podporovateľmi hnutia Za slušné a spravodlivé Slovensko.
Sociológ Michal Vašečka už krátko po nástupe novej vlády upozorňoval, že Matovič je na vládnutie absolútne nepripravený a že máme najmenej kompetentného premiéra v histórii SR. V decembri 2020 uviedol, že „nastáva rozklad systému, a v takej miere ho moderné Slovensko ešte nezažilo.“ V marci 2021 konštatoval, že sme sa dali obalamutiť tzv. obyčajnosťou, ale téza, že stačí nekradnúť, zlyhala.
V júli 2021 pritvrdil: „Čaká nás éra zahnívania a úpadku.“ A vo februári t. r. označil slovenskú spoločnosť za anomickú, v ktorej „prestávajú platiť zákony a spoločenské normy“. Dodal, že sa prepadla do „plazivého rozkladu“. Nádej na zmenu sa nematerializovala, vyprchala. Podľa neho „celá krajina sa ponorila do zúfalstva“. Vysvetlil to tým, že nespokojnými sa stali nielen voliči tých, čo prišli o moc, ale aj tých, čo prišli k moci, „pretože vidia, že jednak sú tí pri moci úplne nekompetentní, a po druhé, prestávajú platiť elementárne pravidlá hry“.
Hlavné tváre Denníka N – M. Kostolný a M. Šimečka – nedávno označili I. Matoviča za hrozbu pre slovenskú demokraciu. Š. Hríb v predposlednom Týždni napísal: „Hovoríme hlasné nie spolupráci tejto koalície s fašistami – také hlasné, že túto spoluprácu považujeme za dostatočný dôvod na koniec vlády.“ Komentátor Sme M. Havran adresoval „vláde zmeny“ obavu: „…že sú pred nami dva vyčerpávajúce roky, ktoré sa nesmú skončiť rozobraním a premenou Slovenska na svätú pôdu tmárstva a zaostalosti.“ L. Nicholsonová, ktorá intenzívne roztáčala kampaň Za slušné Slovensko, pred mesiacom konštatovala, že táto vláda sľubovala zmenu, strašne sklamala a zanecháva po sebe politickú spúšť. Ministerka spravodlivosti M. Kolíková, ktorá má v agende posilňovanie právneho štátu, označila spôsob, akým I. Matovič v NR SR presadil svoju „prorodinnú“ agendu, za hrubosť, za „znásilnenie legislatívneho procesu“ a podotkla, že „celý právny štát sa nám rúti“.
Pravicová vládna koalícia vedená podnikateľmi je jednoducho v permanentnej a prehlbujúcej sa kríze. Svojou neschopnosťou normálne, bez cirkusu, vulgárnosti a znásilňovania práva vládnuť a poskytovať štandardný európsky krízový manažment čoraz viac dráždi, unavuje, znechucuje, demoralizuje a rozoštváva Slovensko.
Politológ J. Lenč dva roky po voľbách výstižne napísal: „Tragickosť nerozumnej voľby v týchto voľbách si mnohí uvedomili priveľmi neskoro a negatívne dosahy tejto voľby nás dobehnú v čase volieb 2024.“
Za všetko si môžu sami
Pravicová vládna koalícia vedená podnikateľmi je jednoducho v permanentnej a prehlbujúcej sa kríze. Svojou neschopnosťou normálne, bez cirkusu, vulgárnosti a znásilňovania práva vládnuť a poskytovať štandardný európsky krízový manažment čoraz viac dráždi, unavuje, znechucuje, demoralizuje a rozoštváva Slovensko. Exprezident I. Gašparovič v nedávnom rozhovore poukázal na rastúcu neistotu, nedôveru a strach z budúcnosti v našej spoločnosti, kde nič trvalo neplatí, vládne chaos v riadení štátu, dochádza k porušovaniu práva, zneužívaniu OČTR na zastrašovanie nepohodlných, zavádza sa cenzúra, narastá tlak na autocenzúru a vládne sklamanie z výkonu vlády, z jej nesplnených sľubov.
Pritom za všetko si môže koalícia len a len sama. Vládnuť začala s bezprecedentnou ústavnou väčšinou 95 mandátov v NR SR. Proti nej stála na hlavu porazená opozícia nachádzajúca sa v kríze. Veď krátko po voľbách sa rozdelili tak Smer-SD, ako aj ĽS NS. Na svojej strane mala aj hlavu štátu a rozhodujúce médiá. Mala tak všetky možnosti, aby slovenskej spoločnosti dokázala, že vie vládnuť efektívnejšie a slušnejšie ako vlády R. Fica, že vie dôslednejšie dodržiavať ústavu a princípy právneho štátu, lepšie rešpektovať názory sociálnych partnerov, načúvať verejnej mienke, bojovať so sociálnym vylúčením a chudobou, že dokáže nahradiť ňou kritizovaný systém „našich ľudí“ efektívnym využívaním personáloch zdrojov v slovenskej spoločnosti, že je schopná potlačiť privilégiá a protekciu atď., atď. Namiesto toho však vládnutiu vzala najelementárnejšiu racionalitu, kultúrnosť a dôstojnosť.
Preto sa na ňu vzťahujú slová, ktoré 15. apríla 2018 predniesla na bratislavskom mítingu Za slušné Slovensko T. Pauhofová: „Štát vám nepatrí. Ak tomu nerozumiete, odíďte hneď.“