Treba si pripomenúť, že MOL vlastnia maďarskí, ale aj zahraniční investori, veľkí aj drobní. Slovenská republika nevlastní ani jednu akciu podniku Slovnaft či akciovej spoločnosti MOL. Napriek tomu SR ovplyvnila budúcu možnú existenciu podniku súhlasom so sankciami Európskej únie.
Dostala sa pod vplyv sankcií EÚ voči Ruskej federácii kvôli vojenskému konfliktu na území Ukrajiny. Na ich základe sa má prestať dovážať ruská ropa značky Urals. Sankcie vychádzajú z predpokladu, že ak EÚ nebude kupovať ropu a plyn, dopomôže to skorému ukončeniu konfliktu. Ruská ropa sa môže dovážať, no po ôsmich mesiacoch sa nesmú výrobky z nej vyvážať do tretích krajín. Slovnaft vyváža dve tretiny svojich výrobkov do susedných krajín. Ak to nebude môcť robiť, skrachuje. Prečo? Lebo rafinéria musí fungovať viac ako na polovičný výkon. Keď pôjde len na tretinový výkon, tak nebude môcť fungovať. Technologické procesy sú nastavené tak, že s malým množstvo ropy nemôžu fungovať. Preto, ak sa podmienky nezmenia, príde začiatok konca alebo úplný koniec.
Slovnaft začiatkom 90. rokov dostaval technológiu krakovania ropy. Tá bola výsledkom výskumu slovenských vedcov, ktorí pôsobili v rezortných výskumných ústavoch koncernového podniku Slovchémia. Technológia umožňovala vo svetovom meradle druhý najväčší podiel benzínu na základe spracovania ruskej ropy značky Urals. Podnik bol známy vo svete. Dôkazom toho je to, že Slovnaft navštívili kapitáni ruského chemického priemyslu. A to je dôkazom, že československá technická inteligencia dosahovala svetové parametre a bola hybnou silou vývoja spoločnosti, odhliadnuc od zriadenia, v ktorom fungovala.
Podstatou technológie podniku Slovnaft je krakovanie. Je to rozloženie ropných produktov pri teplote 450 – 550 stupňov Celzia s použitím vysokého tlaku na produkty s vyššou pridanou hodnotou. Pozor, nie je to len benzín, ale sú to aj výrobky pre kozmetický a farmaceutický priemysel, ktoré prinášajú oveľa vyššiu mieru zisku ako samotný benzín či dieselové motorové palivo.
Politici nerozumejú tomu, že krakovanie nie je jedna rúrka, ktorá sa dá vymeniť z jedného dňa na druhý.
Povedzme si jednoduchú vec, politici v EÚ, nehovoriac o slovenských centrálnych mozgoch ľudstva, nerozumejú tomu, že krakovanie nie je jedna rúrka, ktorá sa dá vymeniť z jedného dňa na druhý. Odskrutkujem starú rúrku, naskrutkujem novú.
Zavádzanie novej technológie v podniku Slovnaft sa začalo za minulého režimu. Vtedy začal vznikať projekt svetovej úrovne technológie spracovania ruskej ropy. O jeho dokončenie sa postaral riaditeľ podniku Slavomír Hatina.
Podnik Slovnaft má významný podiel na príjmoch štátneho rozpočtu. Dane platí podnik, ale platí ich aj približne 3 700 zamestnancov. Ak tieto príjmy nebudú, tak vznikne v diera. Tú nikto nezapláta.
Rozhodnutie o obmedzení činnosti podniku Slovnaft nie je ekonomické rozhodnutie. Je výsostne politické. Tí, ktorí sa oň zaslúžili, by mali urobiť jediný podstatný krok. Mali by konečne začať komunikovať s podnikom. Mali by nájsť spoločné východisko. Tým by mohla byť politicky motivovaná štátna záruka na úver, ktorý umožní výmenu technológie v Slovnafte. Treba si pripomenúť, že Slovnaft nie je len podnik, ale aj veľké množstvo malých a stredných podnikov, ktoré sú dodávateľmi rafinérie.
Pre ekonomiku majú kľúčové postavenie firmy. Je to bez ohľadu na to, aká veľká je firma. Podnik platí dane. Politické výkriky nepomôžu príjmom štátneho rozpočtu. Nestačí sedieť v kresle, vymyslieť si niečo, čoho dôsledky povedú k postupnej a úplnej likvidácii slovenského priemyslu.