Boris Kolár chcel pôvodne vystavať každý rok 25-tisíc nových štátnych nájomných bytov. Inšpiroval sa v Rakúsku. Hneď po voľbách narazil na odpor. Koaličných partnerov i odborníkov. Nakoniec v oklieštenej forme celý projekt presadil a Národná rada ho po vyše dvoch rokoch koncom mája schválila. Podľa zodpovedného podpredsedu vlády Štefana Holého sú už viacerí investori pripravení na Slovensku stavať. Primátor Nitry Marek Hattas (poslanec NR SR) celý projekt podporuje a podľa neho pomôže najmä strednej triede. A dodáva, že „keď to funguje v Rakúsku, prečo nie u nás.“ Naopak podľa primátora Hlohovca Miroslava Kollára (poslanec NR SR, predseda strany SPOLU občianska demokracia) celý projekt „sa bude týkať najmä hlavného mesta a možno krajských miest“ a „môže iba ďalej prehĺbiť zaostávanie celých regiónov.“
Keď to funguje v Rakúsku, prečo nie u nás
Marek Hattas, poslanec NR SR a primátor Nitry
V meste Nitra pociťujeme dlhodobo veľký dopyt po dostupnom bývaní. Súvisí to s expanziou firiem, ktoré svoje pôsobenie preniesli do nášho mesta aj s celkovým dynamickým rozvojom Nitry ako atraktívnej destinácie pre život. Vnímam aj to, že mnohí ľudia by radi ostali priamo v Nitre a nemajú záujem sťahovať sa do satelitov v okolí mesta – práve pre nich by štátom podporené nájomné bývanie bolo vhodným riešením.
Mesto Nitra stavia na svojom území nájomné byty prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania, sú však primárne určené pre obyvateľov s nižším príjmom. Tento mesiac kolaudujeme 33 bytových jednotiek a zároveň sme pred podpisom zmluvy na výstavbu ďalších 220 bytových jednotiek. Tu narážame na hornú hranicu, za ktorú môžeme takéto bývanie stavať, ktorá sa potom negatívne odzrkadľuje v oblasti architektúry a štandardov bývania. V rôznej rozpracovanosti sú v našom meste súkromné projekty, ktorých finančná dostupnosť je pre mladé rodiny otázna. Preto ako primátor krajského mesta vítam posun v nájomných bytoch a vidím aj priestor pre takýto typ bývania pre strednú triedu.
Na projekte štátnych nájomných bytov taktiež oceňujem to, že rozlišuje medzi jednotlivými regiónmi Slovenska a zohľadňuje, aká je kúpna sila v jednotlivých okresoch. Podľa plánu by malo na Slovensku pribudnúť 25-tisíc nájomných bytov ročne. To je veľmi ambiciózny plán, ktorý súvisí s novou legislatívou v stavebnom konaní aj s nastavením vyhlášok či fungovania servisnej agentúry, ktorá dnes ešte neexistuje. Na druhej strane si môžeme povedať, že ak nájomné bývanie môže fungovať v susednom Rakúsku, prečo by to nemohlo fungovať aj u nás.
Model, podľa ktorého by to malo celé fungovať, je pomerne jednoduchý. V prvom rade vznikne agentúra pre štátom podporované nájomné bývanie. Predstavme si ju ako servisnú organizáciu, ktorá nemá žiadne rozhodovacie právomoci, no zato nachystá všetky podklady na podpis zmlúv s investičnými partnermi a tieto zmluvy následne musí odobriť vláda. Investor sa zmluvou zaviaže, že bude dodržiavať regulované nájomné, ktoré bude jednoznačne pod štandardným trhovým nájomným. Za to investori získajú od štátu zľavu na DPH, čiže aj pre nich je takýto model veľmi zaujímavý.
Buďme ambiciózni, inak sa nikdy nikam neposunieme…
Investori budú musieť pri výstavbe bytov dodržať parametre stanovené vládou. Môžeme si to predstaviť ako cenovú alebo procesnú mapu, kde bude jasne pomenované, v ktorom okrese a za akých podmienok bude zastropované nájomné tak, aby bolo jednoznačne pod trhovým nájomným. Bude tu tiež vyčíslené, kto v danom regióne spĺňa nárok na byt s ohľadom na príjem v danom okrese.
Je tu tiež možnosť, ktorú veľmi uvítajú slovenskí zamestnávatelia. Tí si budú môcť s investormi uzavrieť dohody a zamestnancom tak uhrádzať až polovicu nájomného, vrátane nákladov na energie, a to až do výšky 360 eur mesačne. To sú pomerne zásadné peniaze navyše k výplate, ktoré budú môcť ľudia dostať ako príspevok na bývanie. Je to v podstate cash oslobodený od daní.
Všetko to navyše pôjde mimo rozpočtu verejnej správy a je na ministerstve financií, aby to takto aj ostalo. Prípadné dlhy neplatičov alebo spôsobené škody tak budú ležať na pleciach investora, nie štátu.
Toľko teória, uvidíme, aká bude prax. V poslednom období štátna správa ukázala, že vie doťahovať projekty aj do úspešného konca. Či už išlo o Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021 alebo on-line katastrálnu mapu. Pevne verím, že to bude aj v tomto prípade.
Vieme o tom, že záujem investičných partnerov aj vlastníkov pozemkov o tento projekt je, a to ani nehovorím o záujme ľudí o bývanie, takže nemám vôbec žiadne obavy o to, že by projekt štátom podporeného nájomného bývania sprevádzal nezáujem. Ambíciou tohto projektu je zabezpečiť bývanie bežným ľuďom, ktorí majú stabilnú prácu, no napriek tomu si nedokážu zabezpečiť bývanie. Takéto nájomné byty im nebudú patriť, pretože sa nesmú odpredať, no na druhej strane projekt ráta s tým, že tu budú môcť žiť pokojne až do staroby, pretože po piatich rokoch trvalého bývania v danom byte sa zmluva automaticky preklopí na neurčito. Je to teda presne ten istý model, aký funguje v Rakúsku. A keď to môže „šliapať“ u susedov, prečo by nemohlo u nás. Buďme ambiciózni, inak sa nikdy nikam neposunieme…
Neznesiteľná ľahkosť Kollárových sľubov
Miroslav Kollár, poslanec NR SR, predseda strany SPOLU občianska demokracia a primátor Hlohovca
Nič nie je ľahšie ako sľub, ktorý vám dá populistický politik. Ani hélium. A to je teda naozaj ľahučké, môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Posledný víkend som héliom nafúkal na MDD akcii pre deti tisíc balónov. Tým deťom, čo nedržali balónik poriadne, razom odletel kamsi do neba. Asi ako predvolebný sľub Borisa Kollára o 25 000 nájomných bytoch ročne.
Plne podporujem výstavbu nájomných bytov, sám ako primátor mám za sebou 60 nových nájomných bytov a v príprave ďalšiu stovku. Ale „revolučný“ systém výstavby nájomných bytov z dielne Kollárovho komorníka Štefana Holého som v parlamente podporiť nemohol. Spôsob prijímania zákona ani jeho obsah jednoducho nie sú v poriadku.
Prvý dôvod mojej „nepodpory“ bol spôsob jeho prerokovania. Po niekoľkomesačných odkladoch a tonách pripomienok nakoniec celý zložitý legislatívny proces akceleroval tak, že tesne pred finálnym hlasovaním predniesol poslanec Miloš Svrček kilometrový pozmeňujúci návrh (čítal ho viac ako hodinu). Reálne podľa mňa drvivá väčšina poslancov netušila, aké zmeny zákon obsahuje. Je to príliš veľký legislatívny zásah na to, aby sme mohli s čistým svedomím hlasovať o takýchto bianco šekoch.
V úvodných fázach prerokúvania návrhu zákona mali predkladatelia záujem o komunikáciu o detailoch aj s opozičnými poslancami. Sám som sa takej diskusie s predkladateľom zúčastnil (formálne to bol poslanec Svrček, ale v skutočnosti sme sedeli v úrade podpredsedu vlády Holého), boli sme tam vtedy len dvaja s kotlebovským poslancom Martinom Beluským (to je ten, čo podľa Igora Matoviča patrí do poslaneckej top 10). V záverečných fázach sme už ale o tom finálnom množstve zmien nemali relevantnú informáciu.
Tento „premyslený“ projekt štátneho nájomného bývania môže iba ďalej prehĺbiť zaostávanie celých regiónov.
Druhým dôvodom, pre ktorý som tento zákon nepodporil, je, že ak aj tento systém, o ktorom pochybujú mnohí, bude fungovať, dlhé roky sa bude týkať najmä hlavného mesta a možno krajských miest. Potvrdili to samotní iniciátori tejto legislatívnej zmeny tým, že rýchlo avizovali prvý pripravený mimobratislavský projekt pri automobilke v Nitre. Lenže my potrebujeme riešiť výstavbu nájomných bytov i v menších mestách a obciach. Nemôžeme čakať, kým novovznikajúca štátna agentúra nasýti nájomnými bytmi Bratislavu a krajské mestá. A ako poznám kolegov starostov a primátorov, čakať nebudú. Aj preto, že ak sa nepohneme s výstavbou nájomných bytov v menších mestách, prípadne obciach, tak sa iba zosilní odliv najmä mladých ľudí do väčších miest, ktoré bude kŕmiť nájomnými bytmi štátna agentúra. Takže tento „premyslený“ projekt štátneho nájomného bývania môže iba ďalej prehĺbiť zaostávanie celých regiónov.
Teraz budem hovoriť ako primátor okresného mesta. My nepotrebujeme čakať, kým príde štátna agentúra a jej developeri až po naše menšie mestá. Primátori a starostovia vedia už dnes najlepšie identifikovať potrebu výstavby nájomných bytov pre rozvoj svojich miest. Stačí nám rozviazať ruky a zjednodušiť podmienky financovania a správy bytov.
Tento zákon, naopak, dostáva samosprávy do nevýhodnejšieho postavenia ako pri nájomných bytoch obstaraných a spravovaných pripravovanou štátnou agentúrou – pri výstavbe (znížená DPH pre byty postavené agentúrou), aj ich obsadzovaní a správe (vyšší príjmový limit a jednoduchšie a rýchlejšie vyrovnanie sa s neplatičmi).
Pre lepšie pochopenie: aj keď sa pre nás zvýšila horná hranica príjmu umožňujúca získanie nájomného bytu postaveného s podporou ŠFRB, stále to napríklad nevychádza pre mladú dvojicu zatiaľ bezdetných učiteľov, ktorí sú už príliš „bohatí“. Pritom napríklad nemusia pri dnešných podmienkach dosiahnuť na hypotéku. Rovnako je pre nás zložitejšie vyrovnať sa s neplatičmi, v zmysle súčasnej legislatívy je to proces na dlhé mesiace. My však tiež splácame úver na výstavbu z vybraného nájomného.
Keď som sa na spomínanej diskusii k návrhu zákona pýtal na rovnaké zjednodušenie podmienok výstavby a obsadzovania a správy bytov aj pre mestá a obce, odpoveďou bolo, že to by sa musela otvárať ďalšia legislatíva. A to by bolo nadlho. Tak sme opäť prišli skrátka.
Ale na to si mestá a obce pri tejto vláde vlastne už zvykli.