Iná vec je, ak niekto pracoval na periférii Slovenska, ktorá sa začínala hneď v Trnavskom kraji, kde priemerná mzda dosiahla 1 300 eur, a končila v Prešovskom kraji s 1 100 eurami. V priemere 1 300 eur za Slovensko.
Ak niekto pracoval v Bratislavskom kraji a navyše vo verejnej správe, obrane či povinnom sociálnom zabezpečení, v priemere si zarobil 1 900 eur, aj keď v okresoch Bratislava III a V ešte o stovku viac. V Prešovskom kraji menej, ale stále dobrých 1 400 eur. V priemere 1 600 eur za Slovensko. Toľko podľa podnikovej – pracoviskovej metódy Štatistického úradu.
Podľa inej štatistiky toho istého úradu, ale tiež podľa podnikovej metódy, sa vo verejnej správe zarábalo v roku 2021 už 1 700 eur. Len v niekoľkých odvetviach boli vyššie platy – vo finančníctve a poisťovníctve a informáciách a komunikáciách 2 100 eur a v dodávke elektriny, plynu a pary 2 000 eur.
Úradníkom je teda dobre a my sa na nich v ťažkých časoch môžeme spoľahnúť. V našom prípade špeciálne na centrálnu vládu, ktorá podľa Eurostatu v tomto roku zamestnávala 32-tisíc ľudí. Bez armády, polície, doktorov, učiteľov a diplomatov. O trochu viac ako Fínsko, ale omnoho viac ako Poľsko, ktoré v centrále malo len 24-tisíc ľudí, či Česko s 22-tisíc a Rakúsko s 15-tisíc ľuďmi. Samozrejme, toto číslo nehovorí nič o celkovom počte zamestnancov verejnej správy, skôr len o stupni decentralizácie. A my decentralizáciu neľúbime, spoliehame sa na „tých hore“, nie na ľudí v regiónoch. Centrálna vláda sídli v Bratislave, na zvyšku štátu až tak nezáleží, zvyšok štátu úradníci múdro riadia na diaľku z Bratislavy.
Centrálna vláda zamestnáva 32-tisíc ľudí. Samozrejme, toto číslo nehovorí nič o celkovom počte zamestnancov verejnej správy, skôr len o stupni decentralizácie. A my decentralizáciu neľúbime, spoliehame sa na „tých hore“, nie na ľudí v regiónoch.
V poslednom štvrťroku 2021 medziročne stúpla miera zamestnanosti na Slovensku zo 67,8 percenta na 70,8 percenta a dosiahla najvyššiu úroveň od roku 1998. Zdá sa, že sa nám prosto darí počas kríz. Čím horšie, tým lepšie. Síce bez dielcov stojí priemysel, schudobnel cestovný ruch, padajú odvetvia napojené na zamrznuté eurofondy, významne stúpli náklady na energie a ostatné vstupy, ale trhu práce sa nevídane darí. Ale nielen u nás, miera zamestnanosti stúpla najviac v Írsku na 73 percent, na Islande na 81 percent, v Maďarsku na 74 percent, v Holandsku na 81 percent, u nás na 71 percent, na Malte na 77 percent, v Španielsku na 64 percent, v Nórsku na 77 percent a v Chorvátsku na 64 percent.
Počas predchádzajúcej krízy sa nám tak nedarilo. V poslednom štvrťroku 2009 padla miera zamestnanosti medziročne zo 62,9 na 59,2 percenta. Teraz sa nám darí, aj keď to vyzerá len na hračku vymyslenú európskymi úradníkmi a financovanú európskymi fondami, z ktorej nakoniec veľa úžitku nebude.
Na potraviny v roku 2022 míňame 23 percent našich výdavkov, tvrdí Eurostat. Podobne ako Bulhari, Španieli, Lotyši a Maďari. Rakúšania a Nemci 13 percent, Slovinci 18 percent. V roku 2019 sme míňali na potraviny 19 percent, Rakúšania a Nemci 11 percent, Slovinci 17. Na rekreáciu a kultúru potom míňame 8 percent, v roku 2019 to bolo 10 percent. Nemci a Rakúšania 10 percent, predtým 11, respektíve 10 percent. Na reštaurácie a hotely míňame 6, predtým sme míňali 8 percent. Nemci 4 a Rakúšania 11 percent, predtým 6, respektíve 16 percent.
Úradníci u nás aj v Európskej centrále sa zdajú byť šťastní. My zatiaľ musíme pripraviť kroky na bolestnú obnovu Slovenska.