Francúzsko zoči-voči politickej paralýze

Pred dvoma mesiacmi sa podarilo Emmanuelovi Macronovi prepísať francúzske politické dejiny tým, že sa stal prvým prezidentom od čias Jacquesa Chiraca, ktorému sa podarilo obhájiť mandát. Uplynulú nedeľu prispel francúzsky prezident k ďalšiemu historickému míľniku: stal sa prvým prezidentom od roku 2002, ktorému sa nepodarilo získať pohodlnú, absolútnu väčšinu kresiel na pôde dolnej komory zákonodarného zboru. S relatívnou väčšinou vládli istý čas len dvaja prezidenti 5. republiky: Charles de Gaulle a François Mitterrand.

20.06.2022 11:30
debata (8)

Nová realita

Voľby, ktorých víťaz je zároveň aj porazeným, znamenajú zásadné nabúranie Macronovho politického programu, s ktorým prednedávnom vyhral voľby, ohrozenie plánovaných reforiem a samotného hladkého vládnutia, na ktoré bola hlava štátu doteraz zvyknutá. Stredopraví Republikáni, ktorí majú k Macronovi najbližšie, chcú zostať v opozícii po tom, čo zvládli súboj o svoje politické prežitie. Premiérka Élisabeth Borneová tak bude musieť hľadať a vyjednávať politickú podporu pre každý jeden zákon.

Deň po prezidentských voľbách sa Macron vyjadril, že vo svojom druhom období chce viac počúvať a vládnuť konsenzuálnejšie. Vďaka novej politickej realite bude mať príležitostí napĺňať tento prísľub neúrekom. Od atmosféry konfrontácie a vzájomnej démonizácie bude potrebné prejsť ku kultúre kompromisu. Tú však, vzhľadom na priepastné animozity jednotlivých lídrov, nebude jednoduché budovať. Situácia môže viesť až k inštitucionálnej kríze, na konci ktorej prezident môže využiť svoju ústavnú právomoc a Národné zhromaždenie rozpustí.

Voľby, ktorých víťaz je zároveň aj porazeným, znamenajú zásadné nabúranie Macronových politických plánov.

Účelové kádrovanie?

Je symptomatické, akým spôsobom sa menila Macronova rétorika voči politickým extrémom, ku ktorým dnes radí aj Jeana-Luca Mélenchona. Prezidentská strana Republika v pohybe (LREM) vznikala ako „hrádza proti extrémizmu“ s cieľom zabrániť Národnému združeniu (RN) a Marine Le Penovej, aby sa dostali k moci. Dokonca pred európskymi voľbami v roku 2019 vznikla interná bunka v rámci LREM, ktorej poslaním bolo vytvorenie stratégie boja proti RN. Bez jediného slova o iných opozičných silách.

V niekoľkých priebežných voľbách sa LREM pokúsilo reaktivovať tzv. republikánsky front proti extrémistickej pravici. Počas posledných komunálnych volieb macronistická formácia podporila kandidáta z inej republikánskej strany v prípade absencie svojho kandidáta v druhom kole alebo odstúpila z volebného zápasu, ak to umožnilo efektívnejšie blokovať krajnú pravicu. V regionálnych voľbách zasa Macron rôznymi vyhláseniami nadbiehal voličom Mélenchona. Dokonca ešte pred druhým kolom prezidentských volieb Macron odmietol hodiť Mélenchona do jedného vreca s Le Penovou. Keď Macron potreboval hlasy celej ľavice, nenazýval ju extrémistickou. Všetko sa zmenilo len nedávno.

Prvé kolo parlamentných volieb potvrdilo prítomnosť politickej rekompozície v prospech troch hlavných pólov reprezentujúcich tri ideologické rodiny: liberálnej koalície Spolu podporujúcej Macrona, zjednotenej ľavice v podobe Novej ľudovej, socialistickej a ekologickej únie (NUPES) a nacionalistického RN. Macron sa prispôsobuje novej rovnováhe síl a mení svoj slovník. Už viac nehovorí o Mélenchonovom tábore ako o „protestnej“ sile. RN tak už nie je, podľa liberálneho tábora, jedinou „extrémistickou“ silou. Onedlho sa ukáže, či intenzívna démonizácia Mélenchona a NUPES bola len volebnou pózou. Mélenchon a vzácne zjednotená francúzska ľavica drží v rukách veľký politický kapitál, a preto musia mať jasno v tom, kto zostáva ich hlavným protivníkom.

(Ne)reprezentatívna demokracia

Bez ohľadu na to, že pre Francúzov ide o voľby druhej kategórie, neúčasť voličov sa stala štrukturálnym problémom. Ide o generačný fenomén, kde sa ku všeobecnej frustrácii voličov pridáva úplná rezignácia najmladších vrstiev elektorátu. Až 70 percent ľudí vo veku 18 až 34 rokov prvé kolo volieb odignorovalo. Alarmujúce číslo, ktoré vypovedá o tom, do akej miery politická ponuka reflektuje na dopyt a reprezentuje problémy tejto vekovej kategórie.

Práve napriek alebo vďaka masívnej neúčasti dve najviac penalizované politické skupiny dosiahli historický úspech. Výsledok, ktorý bol vzhľadom na doterajšiu dynamiku politického systému málo pravdepodobný, možno čítať aj tak, že voliči si želajú, aby bola Macronova exekutíva dôslednejšie kontrolovaná pri riešení následkov inflácie, vypuklých sociálnych problémov chudobou ohrozených obyvateľov, nerovností vo vzdelávacom systéme či problémov v zdravotníctve. Možno tak bude nový parlament viac než len hlasovacím parným valcom v rukách prezidentskej väčšiny.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 8 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Francúzsko #Marine Le Penová #Emmanuel Macron #francúzske voľby #Jean-Luc Mélenchon