Týmto „počinom“ sa v roku 2010 inšpirovali slovenskí herci Zuzana Fialová a Richard Stanke. Výsledkom bol ďalší protiseniorský videoklip. Po dvanástich rokoch možno jeho aktérom pripomenúť, že aj oni sa vekovo priblížili k dôchodcovskému veku. Platí pre nich výrok: „Akí ste vy, boli sme aj my. Akí sme my, budete aj vy.“
Seniori nie sú nesvojprávni
Tento dešpekt arogantných pravicových aktivistov voči seniorom je v rozpore s tradíciami európskeho humanizmu. Tie predpokladajú úctu k šedinám a k práci pre rodinu a spoločnosť, ktorú starší ľudia vykonali. Vykresľovanie seniorov ako nesvojprávnych bytostí je v rozpore s faktom, že v amerických prezidentských voľbách súťažili dvaja pokročilí seniori – Donald Trump má 76 rokov a Joe Biden 80, že vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnosť Josep Borrell má 75 rokov atď. Príkladov je množstvo.
Stigmatizovanie dôchodcov za to, že volia ľavicové strany, je priamym útokom na výdobytok novembra, ktorým je politický pluralizmus, ako aj na to, že projekt EÚ vznikol a rozvíjal sa v spolupráci kresťanských a sociálnych demokratov, liberálov, zelených a ďalších politických prúdov. Robiť z voličov liberálnej či konzervatívnej pravice tzv. lepších ľudí je priame popieranie demokratického práva na slobodnú politickú voľbu.
Protagonisti „prorodinnej politiky“, ktorí sa tak radi zaklínajú rodinnými hodnotami, v skutočnosti v slovenskej spoločnosti rozpútavajú generačný konflikt. Rodiny s mladšími deťmi dávajú do polohy, že kvôli nim treba obetovať staršiu generáciu.
Programová diskriminácia dôchodcov
Neúcta k starším a pohŕdanie hodnotou neopakovateľného ľudského života po odchode do dôchodku sa stali základnou črtou antisystémovej, populistickej a politicky neschopnej pravice, ktorá dnes vládne Slovensku. Hoci v zákonoch je zakotvený princíp nediskriminácie, 28. februára 2021 predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová obhajovala Aktualizáciu očkovacej stratégie, podľa ktorej seniori budú až ôsmi na rade: „Ľudia nad 65 rokov sú väčšinou už v dôchodkovom veku, čiže nevytvárajú tú ekonomickú hodnotu pre chod štátu. Bez peňazí to nejde.“ Keď jej poslanec Erik Tomáš z Hlasu-SD položil otázku: „To naozaj chcete povedať, že starší ľudia už nemajú ekonomickú hodnotu, a vtedy sú občania druhej kategórie?“ začala sa vyhovárať, že prekrúca jej slová.
Voči dôchodcom ako prirodzenej súčasti rodiny je tvrdo diskriminačný aj Matovičov údajný „prorodinný balíček“. Aj keď sa vydáva za protiinflačný, seniori zúfalí zo zdražovania sú z neho programovo vylúčení. Akoby nemali existenčné problémy. Poslanec Peter Kremský z OĽaNO im cynicky odkázal, že keď nebudú schopní platiť za vykurovanie, majú sa presťahovať do menšieho bytu. To znamená vzdať sa domova, ktorý si z plodov svojej práce vybudovali, kde sa cítia komfortne a v bezpečí. Vzdať sa susedov a priateľov, ktorých majú v mieste bydliska. Vzdať sa občianskej vybavenosti, v ktorej sa vedia sa orientovať, a ísť do nového malého bytu a úplne cudzieho prostredia a tam izolovaní dožívať. Ponechávam bokom absolútny nedostatok malometrážnych bytov a ich extrémne vysoké ceny.
Predstavitelia Jednoty dôchodcov, ktorú sa niektorí vládnuci politici i s nimi spriaznení komentátori pokúšajú diskvalifikovať ako nedôležitú organizáciu, preto v reakcii na výrok poslanca OĽaNO hovorili nielen o tom, že ide o zhadzovanie ľudskej dôstojnosti seniorov. Valéria Pokorná oprávnene poukázala na nebezpečenstvo, že kategorizácia ľudí, ktorí nie sú ekonomickým prínosom, a preto si nezaslúžia pomoc od štátu, spĺňa definíciu programovo riadenej a plánovanej perzekúcie obyvateľov nad 60 rokov. Správne upozornila, že táto politika v parlamente schvaľovaná spolu s politickými stranami s fašistickým pozadím znamená aj porušovanie ľudských a sociálnych práv seniorov.
Protagonisti „prorodinnej politiky“, ktorí sa tak radi zaklínajú rodinnými hodnotami, v skutočnosti v slovenskej spoločnosti rozpútavajú generačný konflikt. Rodiny s mladšími deťmi dávajú do polohy, že kvôli nim treba obetovať staršiu generáciu. Stavajú deti, ktoré už majú deti, proti vlastným rodičom pod zámienkou, že ich životy majú nižšiu cenu. To je priamy útok na medzigeneračnú solidaritu, ktorá je kľúčovým pilierom sociálnej súdržnosti spoločnosti.
Igor Matovič a jeho spojenci z konzervatívnych prúdov, ktorí horlia za jeho „prorodinnú politiku“, v skutočnosti roztáčajú čertovo koleso dehumanizácie starších generácií. Vlastne podporujú sebectvo mladých rodín voči rodičom a starým rodičom, ktorí sú na dôchodku. A na druhej strane oslabujú motiváciu, a najmä materiálne možnosti seniorov obetavo pomáhať svojim potomkom zvládať ťažkú sociálnu a životnú situáciu namiesto zlyhávajúceho štátu. Veď seniori často nahrádzajú nedostatok jaslí, škôlok a ďalších služieb. Matovičova „prorodinná politika“ je tak útokom na základné princípy spoločenskej solidarity.