Pellegrini a potreba sociálnej demokracie

Naposledy som písal o potrebe vytvárania demokratickej politickej scény na Slovensku. O tom, že avanturista Matovič k nej nepatrí. Napokon už druhé hlasovanie s fašistami posúva Matoviča k extrémnej pravici: a že by teda Heger mal uvažovať, ako využiť svoju pozíciu predsedu vlády na oživenie demokratického konzervativizmu na spôsob nemeckej CDU.

24.06.2022 14:00
debata (42)

A rovnako, len na opačnej strane demokratického spektra, by mal postupovať aj Peter Pellegrini: tak, aby sme aj od stredu doľava mali už zasa plnohodnotnú sociálnu demokraciu, stranu s bohatým a príťažlivým programom sociálnej solidarity a pokrokovej vízie Slovenska…

Lebo napriek tomu, že si Smer nechal v názve „sociálna demokracia“ takou nie je a sám to dobre cíti, keď si k tomuto označeniu ešte pridáva slovenská či rurálna – samozrejme, preto, aby sa odlíšil od tej „mestskej“, urbánnej, „slniečkarskej“ či „kaviarenskej“: ako častuje všetkých tých, ktorí sa nepridali ku konzervatívnym nacionalistom.

Chaos na politickej scéne

Naša politická scéna je skutočne deformovaná a to spôsobuje chaos aj medzi obyvateľstvom. Neviem si v EÚ vybaviť žiadnu politickú stranu, ktorá ako OĽaNO je čírou zbierkou „osobností“ a „obyčajných“ ľudí podľa vkusu predsedu a vlastníka strany. Zbierkou chaotického filatelistu, ktorý si do albumu naskladal bez ladu a skladu známky zo starého Uhorska, Slovenského štátu či Vatikánu. Táto bezcenná, ale krikľavá zbierka vyvolala priam zúfalú situáciu nášho verejného života: zmietaného neutíchajúcim príbojom totálnej nekompetentnosti vlády, primitívnosťou jej predstaviteľov (až na malé výnimky…) prejavujúcou sa tými najhoršími pudmi.

Napádanie a odmietanie niektorých politických reprezentantov Hlasu-SD len preto, že majú „smerácky pôvod“ je politickým nezmyslom, a to práve v dnešnej situácii, keď je potrebné vytvárať obrysy budúcej vlády, ktorá by mala v prvom rade predstavovať alternatívu konzervatívno-fašistickej koalície, ktorá sa nám rodí pred očami.

A na druhej strane si rovnako neviem vybaviť prípad, keď by sa strana z ľavého spektra posunula doprava až tak, že sa dostala do priameho dotyku s klérofašistami, ako sa to podarilo Smeru. Je to výsledok vycibrenej politickej manipulácie z dielne Roberta Fica, ktorý sa pokúša rozšíriť košiar svojich ovečiek vytváraním temného reťazca spájajúceho antivaxerov, antiamerikánov, antikapitalistov a konšpirátorov s proputinovskými truľami, sovietskymi nostalgikmi, slovanskými rojkami a profašistickými nacionalistami. (To sa hádam podarilo iba Marine Le Penovej vo Francúzsku, ale zdroje jej politiky sú od počiatku pevne ukotvené v tradíciách raného francúzskeho fašizmu…).

Záblesky racionality

V tejto situácii sú hádam na scéne len dve strany, ktoré vykazujú racionalitu moderného riadenia štátu. Hlas-SD a Progresívne Slovensko. To druhé nemá zatiaľ priamu skúsenosť s riadením štátu, aj keď sa strane podarilo už obsadiť post prezidenta, viacero primátorských postov a podpredsedu Európskeho parlamentu. To je však ešte od vládnej politiky ďaleko. Hlas-SD reprezentuje skúsený politik Peter Pellegrini, ktorý napokon úspešne ukončil svoju cestu po vládnych pozíciách ako premiér. A to premiér s vysokou podporou obyvateľstva. Vo vedení strany je aj viacero ďalších osobností s vládnou skúsenosťou. Čo sa prejavuje aj v mediálnych diskusiách, v ktorých práve zástupcovia Hlasu-SD ukazujú kvalifikovaný prístup k riešeniu pálčivých problémov spoločnosti. Sledujem diskusie (aj keď nie všetky), ale povedané úprimne, doslovnú sprostosť som v argumentácii reprezentantov Hlasu-SD nezaznamenal: ako sa to bežne stáva diskutérom z iných strán.

Namierené k sociálnej demokracii

Pre mňa je však podstatné aj niečo iné: hovorím tu o potrebe politickej scény založenej na ideovo a programovo vyspelých a vyhranených postojoch a hodnotách. Aby sme sa proste avantúram typu Mečiar alebo Matovič vyhli.

Hlas sa oddelil od Smeru práve preto, že časť politikov Smeru nebola ochotná nasledovať Ficov posun od sociálnej demokracie k nacionálnemu konzervativizmu. A Pellegrini sa po zistení, že tento trend nezastaví, rozhodol založiť Hlas práve ako sociálnu demokraciu. Napriek tomu, že sme mohli zaznamenať rôzne taktiky a občas aj vajatanie (napr. nejednoznačné postoje k pandemickej situácii), zdá sa, že si to Hlas namieril k sociálnej demokracii úprimne: Prvý snem Hlasu ešte minulý rok vyzdvihol „zelené“ a sociálne témy, ako aj potrebu rovnosti žien na všetkých úrovniach spoločnosti; a vyrovnanie regionálnych rozdielov. V parlamentnej politike Hlas predkladá permanentne kvalifikované návrhy v oblasti sociálnej politiky, a to návrhy, ktoré neuprednostňujú ideologicky vybrané subjekty (tradičné rodiny, ako je to v katolíckej doktríne, ktoré preferujú v Sme rodina), ale všetky sociálne skupiny, ktoré podporu potrebujú. Striktné odmietanie akejkoľvek spolupráce s fašistami, proeurópska politika, jasné odsúdenie ruskej agresie proti Ukrajine zaraďujú Hlas jednoznačne do spektra demokratických politických strán tak na Slovensku, ako aj na európskej úrovni.

Som presvedčený, že práve preto sa mýlia všetci tí, ktorí dopredu odmietajú budúcu spoluprácu s Hlasom-SD: je celkom jasne viditeľné, ako sa táto strana postupne vzdialila od dnešného Smeru, a to tak svojím programom, ako aj politickými postojmi. Napádanie a odmietanie niektorých politických reprezentantov Hlasu-SD len preto, že majú „smerácky pôvod“ je politickým nezmyslom, a to práve v dnešnej situácii, keď je potrebné vytvárať obrysy budúcej vlády, ktorá by mala v prvom rade predstavovať alternatívu konzervatívno-fašistickej koalície, ktorá sa nám rodí pred očami.

© Autorské práva vyhradené

42 debata chyba
Viac na túto tému: #sociálna demokracia #Hlas #Peter Pellegrini