Nový vietor v odboroch

Pred časom sa konal 11. zjazd Konfederácie odborových zväzov, ktorý priniesol nové vedenie a zároveň aj prvú ženu na čelo odborov. Hoci nie som vekový determinista, v tomto prípade platí, že s mladším vekom zároveň prišiel i nový vietor.

30.06.2022 14:00
debata (27)

Program nového vedenia odborov reaguje na reálie a aktuálne výzvy 21. storočia, pričom vplyvom prebiehajúcich štrukturálnych zmien sa menia aj potreby zamestnancov. Medzi priority novozvolenej prezidentky patrí napr. vplyv digitalizácie (práca pre digitálne platformy) a klimatických zmien na trh práce. Ide o oblasti súznejúce s aktuálnymi trendmi v oblasti výskumu priemyselných vzťahov.

Samozrejme, nestačí len výmena na čelných pozíciách. Dôležité je aj riadenie v rámci ďalších, nižších odborárskych štruktúr, a v neposlednom rade sa na novú vlnu musí naladiť aj samotná členská základňa. S týmito výzvami sa tak v zmysle presadenia a akceptácie novej agendy odbory len začínajú vyrovnávať.

(Ne)spolupráca s politickými stranami

Jednou zo zaujímavých deklarovaných priorít je odpolitizovanie. Leitmotívom je ukončenie zmluvy so stranou Smer-SD, ktorá už dávno neprináša odborom nič pozitívne. Hoci v dobe jej vzniku bola odlišná situácia a za jej prijatím stáli racionálne motívy, postupom času sa stala brzdou.

Po prvé, súvisel s ňou zavedený model spoliehania sa na legislatívne pôsobenie, resp. na pretláčanie vlastnej agendy cez systém tripartity na národnej úrovni, čo fakticky oslabilo akcieschopnosť odborov. Po druhé, neblahá povesť slovenskej sociálnej demokracia tzv. karpatského typu so všetkými súvisiacim symptómami sa prenášala aj na samotné odbory ako „verného spojenca.“

Pritom korene problematiky vzťahu odborov a politických strán siahajú až do 19. storočia. Išlo o spätosť sociálno-demokratických strán s politicky pridruženými odbormi, ktoré žiadali väčšiu autonómiu a odmietali byť len tzv. volebným rezervoárom strany. Inak, vo viacerých západoeurópskych krajinách je spolupráca odborov a politických strán úplne bežná. Ničím výnimočná nie je i personálna prepojenosť. Odbory takýto sprostredkovaný politický vplyv využívajú na nastoľovanie tém v spoločnosti. Môže ísť napr. o prístup k pracovným migrantom, čo je téma aktuálna aj na Slovensku, o to viac v kontexte súčasnej situácie vojnového konfliktu na Ukrajine. Pointou je, že odborári sa prisťahovalcami zaoberajú nie preto, že sú prisťahovalci, ale preto, že ide o pracujúcich.

Je pozitívnou správou, že odbory na Slovensku chcú opustiť zväzujúcu formálnu dohodu a vydali sa sebavedomou cestou politiky väčšej autonómie. Rozumná ad hoc spolupráca na jednotlivých témach s politickými stranami však zmysel stále dáva a nie je na nej nič negatívne.

Urobiť odbory znova sexi?

Len málokto si uvedomuje, že odbory sú najmasovejšou organizáciou na Slovensku. Z toho vyplýva silný potenciál ich legitimity, napr. práve pri prinášaní nových tém do verejnej diskusie. Tento moment je o to silnejší, ak ho vnímame v porovnaní s viacerými politickými stranami, fakticky politickými eseročkami s pár desiatkami členov, ktoré navyše nemajú problém nazývať sa hnutím.

Zároveň, ak chcú odbory uniknúť vlastnej marginalizácii a svoje postavenie nechcú odvodzovať primárne od vplyvu politických spojenectiev, musia sa výraznejšie zamerať na posilnenie svojich pozícií z hľadiska početnosti členskej základne.

Len málokto si uvedomuje, že odbory sú najmasovejšou organizáciou na Slovensku. Z toho vyplýva silný potenciál ich legitimity, napr. práve pri prinášaní nových tém do verejnej diskusie.

Jednou z dôležitých skupín sú mladí ľudia, ktorí majú o odboroch najmenej informácií a celkovo vyžadujú nové prístupy, pretože potenciál na vstup do odborov u nich existuje. Ľudia sa stávajú členmi skôr v mladom veku, keď prichádzajú na trh práce. Okno príležitostí pre odborárov organizovať mladých pracovníkov sa postupom času zmenšuje, čím sú neorganizovaní pracovníci starší. Možno uvažovať o nových prístupoch k samotnému členstvu (čiastkové alebo skúšobné členstvo, využívanie odborovej mobilnej aplikácie) či moderné spôsoby komunikácie odborov prostredníctvom sociálnych sietí. Mnohí z mladých pracovníkov by mali zo zastúpenia v odboroch úžitok, keďže flexibilita trhu práce má tendenciu ich neúmerne ovplyvňovať a mnohí mladí pracujú v prekérnych podmienkach a nezažívajú istoty, ktoré poznali ich rodičia.

Odbory majú potenciál aj vo všeobecnom politickom vzdelávaní. Kolektívne (triedne) vedomie slovenských pracujúcich je na veľmi nízkej úrovni. Stalo sa tak vplyvom neoliberálnej ideológie prinášajúcej dôraz na individualizmus, ktorého výsledkom je atomizovaná spoločnosť. Aj aktuálne výskumy ukazujú, že vstup slovenských pracujúcich do odborov nie je motivovaný politicky či ideovo, ale suverénne prevládajú základné materiálno-ekonomické dôvody. Existuje tak potenciál organizovania sa a pôsobenia, napr. v oblasti klimatickej zmeny. Tá sa výsostne dotýka a zaujíma práve mladých ľudí, zároveň má praktické dosahy aj na pracovné prostredie a trh práce ako taký.

V minulosti sa o demokraciu v skutočnosti výrazne pričinili organizovaní pracujúci, resp. rozvíjala sa všade tam, kde chudobné a neprivilegované vrstvy viedli sociálne zápasy proti bohatým a politicky privilegovaným. V tomto zostáva význam odborov aj pre súčasnosť. V dobe rozkvetu rôznych koncepcií o neliberálnej demokracii odbory môžu (a mali by) zohrať rolu v záujme zachovania slobodnej demokratickej spoločnosti a podpory emancipačných spoločenských procesov.

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #Odbory #KOZ #Konfederácia odborových zväzov
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy