Prezidentka - súčasť zlyhávajúceho vládnutia

Podľa Maxa Webera skutoční štátnici sú iba tí politici, ktorí sú schopní nielen naplniť svoje ústavou dané právomoci, ale aj požívajú dôveru a z nej vyplývajúcu autoritu v spoločnosti.

04.07.2022 12:00
debata (163)

Hlava štátu je súčasťou výkonnej moci. Podľa článku 101 ústavy „svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov“. T. j. má povinnosť uplatňovať včas svoje ústavné právomoci tak, aby sa zabránilo vzniku porúch, resp. pretrvávaniu porúch pri fungovaní ústavných orgánov.

Článok 102 dáva prezidentke právomoc „vyžadovať od vlády SR a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh“, teda najmä na zabezpečovanie riadneho chodu ústavných orgánov. Podľa toho istého článku „podáva Národnej rade SR správy o stave SR a o závažných politických otázkach“, čím tiež môže vplývať na spôsob vládnutia.

Čo sa týka dôveryhodnosti a autority prezidentky, prepadá sa. Síce hovorí o nebezpečenstve spoločenskej polarizácie, ale sama sa stala jedným z jej hlavných zdrojov.

Rozklad štátu je aj prezidentkina zásluha

Ak je vládnutie v najhlbšej kríze v histórii SR, ak stratilo elementárnu profesionalitu, ak o rozklade štátu rozhorčene píšu aj komentátori, sociológovia a politológovia, ak jasná väčšina občanov pokladá vládu de facto vedenú Igorom Matovičom za národnú katastrofu, ak v rebríčku zvládania krízy sme medzi štátmi EÚ na chvoste, tak prezidentka sa nemôže tváriť, že to nie je aj jej zásluha.

Ak nechcela „dávať vláde rozumy“, ak trpne prijímala vývoj vo vládnej koalícii a potom verejne prejavovala frustráciu, že jej hodnotové vyhlásenia vláda ignoruje, nemohlo jej to zvýšiť autoritu.

Pritom to, čo predvádzajú vláda a parlament, je všetko, len nie riadny chod ústavných orgánov štátu. Keď lekári zhadzovali za druhej Dzurindovej vlády biele plášte, prezident Ivan Gašparovič zakročil, aby sa kríza vyriešila. Keď Sulík a Matovič povalili Radičovej vládu, okamžite si zavolal lídrov politických strán, vládnucich i opozičných, a donútil ich rýchlo vypracovať ústavné riešenie fungovania vlády, ktorá stratila dôveru. (Za dnešného ústavného stavu by predčasné voľby ako súčasť riešenia krízy neboli možné…) Prezidentka, hoci si musela byť vedomá, že hlavným przniteľom slovenskej politiky je Igor Matovič, nenabrala odvahu po demisii jeho vlády nevymenovať ho za člena nového Hegerovho kabinetu. Takže nesie spoluzodpovednosť za Matovičovo politické vyčíňanie, chuligánstvo a rozvracanie spoločnosti. Prezident Michal Kováč sa Vladimírovi Mečiarovi dokázal statočne postaviť.

Prezidentka, hoci si musela byť vedomá, že hlavným przniteľom slovenskej politiky je Igor Matovič, nenabrala odvahu po demisii jeho vlády nevymenovať ho za člena nového Hegerovho kabinetu. Takže nesie spoluzodpovednosť za Matovičovo politické vyčíňanie. Prezident Michal Kováč sa Vladimírovi Mečiarovi dokázal statočne postaviť.

Obeť manichejského chápania politiky

Zuzana Čaputová kandidovala s manichejským chápaním politiky ako boja dobra so zlom, pričom marketéri ju prezentovali ako to dobro odstraňujúce zlo, ktoré predstavoval Robert Fico. Prinieslo jej to presvedčivé víťazstvo. Dnes je ona predmetom rovnako manichejského boja. Úlohy sa vymenili. Potvrdilo sa, že politika je v prvom rade manažovanie reálnych záujmov, a nie rečnenie o vznešených hodnotách. A že politika je remeslo a umenie, ktoré sa treba naučiť. Že neplatí slovenské príslovie „komu dal boh úrad, tomu dal boh rozum“, ako si to myslí príliš veľa koaličných, ale aj opozičných politikov. Politológ Michal Horský už pred ôsmimi rokmi upozorňoval na riziko vyplývajúce z toho, že väčšina sa rozhodla uprednostniť neznámeho milionára a politického zelenáča pred profesionálnymi politikmi, o ktorých vie takmer všetko. A po piatich rokoch sa to zopakovalo.

Svedectvom politického „neumenia“ prezidentky bolo nezvládnutie procesu negociácií a prezentovania obrannej dohody so Spojenými štátmi (DCA). Chápala ju ako absolútne dobro, ktoré treba za každú cenu presadiť, nie ako reálny politický problém, ktorý treba citlivo vyriešiť v spoločnosti, v ktorej panujú silné protiamerické nálady. Preto nenamietala porušenie štandardných parlamentných procedúr pri vyjednávaní. Nevyužila šancu obnoviť kultúru diskusie a polemiky. Nepokúsila sa zorganizovať širší politický konsenzus aj mimo rámca koalície akceptovaním niektorých vecných výhrad k DCA. Nedokázala presvedčiť americkú stranu, že schválenie dohody v takom režime a atmosfére poškodí v očiach Slovákov aj USA, nielen vládu a prezidentku, lebo posilní antiamerikanizmus. Nebola ochotná rozptýliť pochybnosti o ústavnosti textu dohody a upokojiť rozjatrenú verejnosť podaním DCA na Ústavný súd (ÚS).

Pritom predtým dala svojmu poradcovi vypracovať také podanie na ÚS, ktoré napokon viedlo k zákazu referenda, aj keď sa už dvakrát s obdobnou otázkou konalo. Interpretačnou doložkou prezidentka iba potvrdila výhrady právnikov a bezpečnostných expertov k DCA. Podaril sa jej husársky kúsok. Posilnila už aj tak silný antimerikanizmus. Pritom podaním DCA na ÚS mohla ukázať odhodlanie postaviť sa aj tlaku USA na rýchle schválenie dohody a vybudovať si tak autoritu.

© Autorské práva vyhradené

163 debata chyba
Viac na túto tému: #prezident #vláda SR #referendum #koalícia #Igor Matovič #Zuzana Čaputová #Obranná dohoda s USA