Keď sa neutralita nevyplatí

To, že ruská agresia proti Ukrajine zmení bezpečnostnú architektúru v Európe a prístup členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) k svojim záväzkom, bol veľmi častý a logický predpoklad. Výsledok minulotýždňového summitu NATO v Madride však z neho spravil historický míľnik. Nie tým, že aliancia bude obohatená o dva ďalšie členské štáty, ale pre to, o aké štáty ide a za akých okolností.

06.07.2022 12:00
debata (32)

Objavili sa názory, že je to výsledok šikovnej tureckej diplomacie, vďaka ktorej sa podarilo tento krok docieliť (je to nepochybne aj oficiálne verzia tureckej strany), no je potrebné si uvedomiť, že prístup Fínska a Švédska sa podarilo dosiahnuť nie vďaka tureckej diplomacii, ale aj napriek nej. To sa ale dalo čakať, Turecko si stále rieši svoju vlastnú agendu a paradoxne k hodnotám a záujmom NATO malo Fínsko a Švédsko vždy bližšie ako Turecko, hoci neboli členmi. A tu sa dostávame k tomu, či je to naozaj také prekvapenie.

Starí známi

Fínska a švédska neutralita sa vo veľkej miere opiera o ich geografickú polohu, čiastočne ich posúvajúcu na okraj európskej šachovnice, nie o to, že sa ich politický kompas nevie rozhodnúť, ktorým smerom ukazovať. O tomto svedčí aj fakt, že už od roku 1994 boli oba štáty súčasťou Partnerstva za mier, ktoré je programom NATO, a prostredníctvom ktorého sa podieľali na rôznych cvičeniach či misiách a pomáhali dosahovať NATO ciele, aj keď nevojenským spôsobom.

Ani USA, ani Rusko, dokonca ani NATO nerozhodujú o tom, či sa NATO bude rozpínať. Na úplnom začiatku stoja slobodné štáty, ktoré vyjadria vôľu stať sa súčasťou týchto štruktúr.

Takisto od roku 2014 má tak Fínsko, ako aj Švédsko status Enhanced Opportunity Partners, ktorý sa udeľuje štátom znamenite sa podieľajúcim na posilňovaní európskej bezpečnosti. Fínsko a Švédsko teda nie sú Severoatlantickej aliancii cudzí či úplne noví, sú to naši dávni partneri, ktorí zastávali krédo, že hoci s hodnotami NATO a s tým, čo robí, súhlasia, v kontexte aktívneho vojenského nasadenia sa radšej budú držať v úzadí, pretože neutralita znamená menej nepriateľov. Ale aj menej priateľov, v situácii, keď sa nejaký štát rozhodne, že mu na vašej neutralite nezáleží.

Vratká neutralita

Inštitút neutrality je veľmi vratký a zložitý medzinárodnoprávny koncept esenciálne založený na dôvere, ktorá sa v medzinárodných vzťahoch nie vždy vypláca. Aj na slovenskej politickej scéne môžeme badať hneď niekoľko subjektov neustále opakujúcich, že neutralita je tá správna cesta pre Slovensko, no týmto návrhom treba kontrovať otázkou: „A kto bude túto neutralitu garantovať?“ Medzinárodná zmluva? Džentlmenská dohoda v podobe podania si rúk dvoch štátnikov?

Žiaľ, skúsenosť nám ukazuje, že takéto záruky nie sú postačujúce. Veď spomeňme si na Budapeštianske memorandum, v ktorom Ukrajina pristala na svoje jadrové odzbrojenie výmenou za to, že jej bude Ruskom garantovaná bezpečnosť a nedotknuteľnosť hraníc, resp. územnej celistvosti – a ako to dopadlo. Na dôvažok je k tomu potrebné dodať, že vojenský útok je tiež veľké porušenie medzinárodného práva, ktorého ak je nejaký štát schopný, tak porušenie neutrality preňho nebude znamenať prekážku. A to je presne to, čo si Fínsko a Švédsko aktuálne uvedomili.

„Rozpínavosť“ NATO

Podpis protokolov o vstupe týchto dvoch štátov do NATO je v skutočnosti veľmi pekný príklad a argument sám osebe v bipolarite názorov na osi NATO kontra Rusko. Názory, s ktorými sa stretávam, či už sú výhradne proruské, alebo hoci nesúhlasia s konaním Ruska, no sú v každom prípade proti NATO, sa zhodujú v tom, že ruský útok vyprovokovala agresívna rozpínavosť aliancie, ktorá porušuje akúsi ústnu dohodu medzi USA a Ruskom.

Absurdnosť týchto názorov je dorovnávaná azda len praktickým neuvedomením si, že ani USA, ani Rusko, dokonca ani NATO nerozhodujú o tom, či sa NATO bude rozpínať. Na úplnom začiatku stoja slobodné štáty, ktoré vyjadria vôľu stať sa súčasťou týchto štruktúr. Samozrejme, že potom nasledujú určité mechanizmy, ktoré musia byť naplnené, aby sa štát mohol stať členom, no nie je to v rukách jednej, ale všetkých zúčastnených strán. NATO neprišlo na Slovensko a neprikázalo, že budeme členmi, my sme sa snažili stať súčasťou 13 rokov, kým sa nám to podarilo, a ako vidíme, ani pre Fínsko a Švédsko to nie je nedeľná prechádzka.

Že sa NATO rozpína? Ak „rozpínavosť“ definujeme ako narastajúci počet členov, tak to platí. Ale to nie je výsledok aliančnej tendenčnej inklúzie, ale toho, že sa štátom stále viac a viac javí NATO ako najdôveryhodnejšia voľba pre ich bezpečnosť, zatiaľ čo Rusko túto dôveru konštantne a opakovane zrádza.

Vstup Fínska a Švédska do aliancie prináša samé pozitíva. NATO arzenál bude mať o dva štáty s modernou výzbrojou viac, každý členský štát o dvoch spoľahlivých partnerov strážiacich ich bezpečnosť viac a medzinárodné spoločenstvo je obohatené o precedens, že agresívne správanie darebáckych štátov poženie hneď dve krajiny k tomu, aby sa vzdali svojej neutrality, kvôli nedôvere, že bude ich neutrálny postoj darebákmi rešpektovaný.

Som si istý, že aj ostatné európske štáty, ktoré sa ešte stále hlásia k neutralite, by svoj postoj prehodnotili, keby namiesto členských krajín NATO mali za suseda Rusko alebo jeden z jeho spriatelených štátov.

© Autorské práva vyhradené

32 debata chyba
Viac na túto tému: #neutralita #vojna na Ukrajine #rozširovanie NATO
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy