Záujem o prezidentské voľby zatiaľ ohlásili dve desiatky kandidátov. Ich rady sa však do polovice novembra preriedia. Aby sa niekto stal skutočným kandidátom, bude musieť predložiť aj 50 000 podpisov občanov alebo nomináciu poslancov či senátorov. Obe doterajšie priame prezidentské voľby vyhral výrazný expremiér Miloš Zeman. V roku 2013 porazil ministra zahraničných vecí Karla Schwarzenberga, člena mimoriadne nepopulárnej pravicovej vlády za TOP 09. V roku 2018 zvíťazil nad Josefom Drahošom, bývalým predsedom Akadémie vied.
V prvých českých priamych prezidentských voľbách sa Jiří Dienstbier umiestnil na štvrtom mieste spomedzi straníckych kandidátov, keď v drese sociálnych demokratov získal 16 percent hlasov. Po piatich rokoch žiadna z relevantných parlamentných strán nepostavila svojho kandidáta. Podobne to môže dopadnúť aj teraz. Vládnuca pravica chce oznámiť svojho kandidáta po komunálnych a senátnych voľbách, ktoré sa v Českej republike uskutočnia v druhej polovici septembra. Andrej Babiš chce oznámiť svoju kandidatúru v poslednom novembrovom termíne. Potom zostanú už len dva mesiace na prezidentskú kampaň, ktoré ešte rozdelia dva týždne vianočných sviatkov. Pre vládny tím Petra Fialu a pre Andreja Babiša osobne je bezpečnejšie sa na prezidentských voľbách nezúčastniť, ako ich prehrať. Obaja tak môžu hľadať náhradných kandidátov.
Traja hlavní uchádzači
Ekonómka Danuša Nerudová, predseda odborov Josef Středula a bývalý generál Petr Pavel tvoria trojicu hlavných uchádzačov o prezidentskú kandidatúru na začiatku prázdnin. Danuša Nerudová vedie kampaň ako žena, prvá možná prezidentka. Predstavuje sa ako matka v tradičnej rodine s manželom a dvoma deťmi. Tvrdí, že ako univerzitná profesorka vie, ako viesť ľudí a prebudiť v nich odhodlanie, a ako ekonómka pozná odpovede na hospodárske problémy krajiny. Nebránila by sa podpore vládnych strán.
Josef Středula je vo verejnej diskusii uznávaný aj pre svoje ekonomické a hospodárske kompetencie. Predovšetkým je však charizmatickým odborovým lídrom, ktorý bude aj v ťažkých časoch obhajovať záujmy Českej republiky, zamestnancov a všetkých, ktorí to potrebujú. Středula zdôrazňuje, že je nestraník, hoci má „preukázateľné politické skúsenosti".
Andrej Babiš si je určite vedomý, že politické ambície odborového predáka sa prezidentskou kampaňou nekončia, ale začínajú. A že aj keď sa nestane prezidentom, v nasledujúcich parlamentných voľbách sa môže bez problémov uchádzať o post lídra ľavice.
Petr Pavel je už dlhé mesiace lídrom českej pravice pre prezidentské voľby. Prezentuje sa ako vojak, generál s bohatými medzinárodnými skúsenosťami, ktorý je pripravený slúžiť Českej republike. Radikálne antikomunistická časť vládneho establišmentu však naňho nedávno začala útočiť kvôli pre členstvo v komunistickej strane pred novembrom 1989. Údajne bol aj spolupracovníkom vojenskej kontrarozviedky. Dnes namiesto toho, aby prezentoval svoje názory na hlavné politické otázky, vysvetľuje svoj život za minulého režimu.
Nerudová chce predstavovať nádej na lepšie časy. Středula chce zastupovať sociálnu opozíciu proti pasívnej pravicovej vláde. Pavel by chcel byť symbolickým ochrancom českej bezpečnosti pred Ruskom. Ak sa im bude dariť v prieskumoch, Nerudovú a Pavla môže nakoniec prijať vládnuca pravica alebo jej časť. Středula nemôže počítať s podporou parlamentnej opozície. Andrej Babiš si je určite vedomý, že politické ambície odborového predáka sa prezidentskou kampaňou nekončia, ale začínajú. A že aj keď sa nestane prezidentom, v nasledujúcich parlamentných voľbách sa môže bez problémov uchádzať o post lídra ľavice. Akákoľvek Středulova nezávislá kandidatúra by poškodila Babišove mocenské ambície.
Medzi ďalšími uchádzačmi o kandidatúru je bývalý rektor Karlovej univerzity Tomáš Zima, lekár, ktorý chce zjednotiť rozdelenú spoločnosť. Ako „kandidát českých vlastencov na Hrad" zbiera podpisy aj komunista Josef Skála, ktorý sa na fotografii na volebnej stránke neskrývane štylizuje ako Tomio Okamura. Poslanec za Okamurovu SPD, bývalý generál Hynek Blaško, chce tiež získať podporu voličov, ktorí odmietajú súčasný český politický systém.
Sklamanie z politiky
Priama voľba prezidenta občanmi bola v Českej republike schválená, pretože politici a časť verejnosti boli frustrovaní druhým zvolením Václava Klausa do parlamentu v roku 2008. V tom čase zákonodarcovia počas volieb pod tlakom kolabovali a skončili v nemocnici, niektorí dostali poštou guľky a otvorene sa hovorilo o miliónových úplatkoch. Preto napokon drvivá väčšina členov Snemovne reprezentantov a Senátu na prelome rokov 2011 a 2012 hlasovala za priamu voľbu prezidenta. Problém klesajúcej dôveryhodnosti parlamentu v očiach verejnosti sa vyriešil tým, že parlament bol zbavený jednej zo svojich najdôležitejších úloh. Počas vtedajších hektických rokovaní už nemal právomoc ani vôľu upraviť napríklad prezidentské právomoci.
Okrem súčasných kríz bude musieť budúci prezident venovať svoj čas aj hľadaniu vzťahu s ostatnými ústavnými inštitúciami a formulovaniu svojej úlohy v politickom systéme krajiny.