Aktuálny stav rozpiplávania uzavrel jeden môj priateľ a učený diskutér takto: „Ukrajina je obeť agresie, ale nie nevinná obeť.“ Putin sa definitívne stáva domácim diktátorom a na medzinárodnom poli imperiálnym agresorom, ideologicky ruským nacionalistom s odvahou nasmerovať národnú geopolitiku k násilnej zmene hraníc. Ukrajinský korupčný systém, chybná národnostná aj jazyková politika nepochybne stimulovali Putinove chúťky.
Putinova mytológia
Situáciu však treba vidieť aj v kontexte Putinovej politiky, ktorú rozvíja už viac ako desaťročie. Môžeme sa oprieť o slová samotného Putina. Ten historické hranice Ruska vidí v rozsahu sovietskeho teritória. Boj o teritórium pokladá za legitímny, a to v celej ruskej histórii, a sám seba by rád videl ako pokračovateľa Petra Veľkého. Čo dobyť vieme, to dobyjeme, čo nie, na to si počkáme, a keď treba, zasa aj niečo vrátime. V tejto hre o národnú veľkosť a slávu na obetiach nezáleží. A chyby druhých sú nám vítanou príležitosťou: tak ako keď hysterický Gruzínec Saakašvili nezvládol problém Južného Osetska a Gruzínci sa mohli tešiť, že Rusi neobsadili aj Tbilisi a len si navyše uchmatli Abcházsko… Lenže podľa mňa Putinovi ani tak o tieto čriepky nejde, aj keď prostredníctvom nich sa demonštruje jeho odhodlanie a povzbudzuje „stratená ruská hrdosť“, rovnako ako pripojením Krymu k Rusku, ako aj masívnou rehabilitáciou Stalina.
V národnej mytológii totiž nie sú zločiny vôbec podstatné, sú len sprievodným javom boja za národnú veľkosť: od potlačenia politických slobôd, prenasledovania vlastných občanov s odlišným názorom, vytváraním vnútorného nepriateľa z opozície, potom z celých skupín obyvateľstva – gulagy, presídľovanie celých etník a národov a napokon genocídy sú už len logickým dôsledkom: všetko sa musí stať nástrojom boja za národnú slávu a veľkosť a čo sa nestane, musí byť odstránené.
EÚ a národná geopolitika
Iste, to čo robí Putin (s celým jeho mocenským a ideologickým sprievodom), nie je nijakou „východnou“ mentalitou či ruskou deviáciou. Naopak, je to naša vlastná tradícia. Ale tá, s ktorou sa Európa usiluje rozlúčiť! A to od ukončenia druhej svetovej vojny a táto rozlúčka je najsilnejšie ukotvená vo viac ako polstoročnom úsilí o európsku integráciu. A jej zmyslom nie je iba spoločný trh, ako nám to často podsúvajú euroskeptici, ale práve postupná neutralizácia národnej geopolitiky.
To, čo robí Putin, nie je nijakou „východnou“ mentalitou či ruskou deviáciou. Naopak, je to naša vlastná tradícia. Ale tá, s ktorou sa Európa usiluje rozlúčiť! A to od ukončenia druhej svetovej vojny a táto rozlúčka je najsilnejšie ukotvená vo viac ako polstoročnom úsilí o európsku integráciu.
Ten proces, v ktorom sa vylúčili akékoľvek pokusy o zmenu hraníc, a teda aj potlačenie celej tej mytológie o historických nárokoch. To, prečo Orbán tak nekonečne prská na „Brusel“ – a paradoxne mnohí slovenskí národniari ho potľapkávajú po pleci – je práve to, že mu EÚ obmedzila priestor na národnú expanziu, po ktorej tak túži. A ku ktorej by využil maďarské menšiny, predovšetkým aj tú na Žitnom ostrove: viem si plasticky predstaviť tú veľkomaďarskú propagandu, vymývanie mozgov trianonskou nespravodlivosťou, náreky nad zmrzačením maďarského národa, nad potláčaním maďarskej kultúry, jazyka, civilizačnej misie v Karpatskej kotline. A viem si predstaviť, akú geopolitickú hru by rozohral od Poľska cez Ukrajinu a Rusko až po Balkán, len aby dosiahol zjednotenie 15-miliónového maďarského národa, najprv ponad hranice a potom aj so zmenami hraníc. Áno, práve ten zlý Brusel mu to nedovolí, a tak sa veľmi o ten Žitný ostrov obávať nemusíme.
Putin a EÚ
Putin je však iste hráč väčších rozmerov, držiaci v rukách nielen obrovské územie, energetické zdroje, jadrový arzenál a znacionalizovanú cirkev a veľkú časť obyvateľstva. Tá Európska únia je mu od začiatku tŕňom v oku. Áno, práve preto, že je atraktívna sociálno-ekonomicky a ponúka práve tú alternatívu, po ktorej postsovietske krajiny túžia, a vymaňuje ich z rizík ruského vplyvu, ktorý v týchto krajinách nikdy nič dobré neveštil.
Nie je náhodné, že Putin od počiatku stavil na podporu ultrapravicových zoskupení vo všetkých štátoch EÚ, zoskupení, ktoré sa programovo vracali ku národnej geopolitike, a tak deštrukcia EÚ bola a je jadrom ich programu. Od Talianska cez Francúzsko, Rakúsko, Nemecko až po Španielsko sa Putin stával pre pravicu aj vzorom. Láska európskej nacionálnej pravice ku Putinovi sa ani tak nezakladá na jeho autokracii, ale na tom, že stelesňuje „tradičné hodnoty“ (národnú slávu, silu, ideovú dominanciu cirkvi, boj proti liberálnym slobodám…) a neobmedzený manévrovací priestor pre národnú geopolitiku. Profil tureckého Erdogana, maďarského Orbána, ruského Putina, izraelského Netanjahua či výtečníka Trumpa je profil jazdcov, ktorí osedlávajú kone geopolitických pretekov. Ak je tu nejaká úloha pre demokratickú ľavicu, tak je to práve vyriešiť túto dilemu medzi návratom k starej nacionálnej geopolitiky a svetovým poriadkom, ktorý by mal vytvoriť hrádze akémukoľvek imperializmu. Ale o tom nabudúce, už som svoj priestor iste vyčerpal…