Čakajú nás ťažké časy

Finančné náklady protiinflačných či prorodinných opatrení, ktoré vyprovokovali Richarda Sulíka vypovedať koaličnú zmluvu, nie sú tým, čo by ho malo primárne znepokojovať. Opatrenia sú financovateľné z prírastku inflačných daňových príjmov. Odhaduje sa, že nadpríjmy iba v roku 2022 dosiahnu 1, 6 miliardy eur.

15.07.2022 14:00
debata (15)

Minister by mal alarmovať vládu a celú spoločnosť z iného dôvodu. Mal by vystríhať, že riziko výpadku plynu a čiastočne i ropy a ropných produktov zostáva vysoké. Sulík nás, naopak, chlácholí, že zásobníky sú podľa neho oproti celoročnej spotrebe naplnené na 49 % a viac ich teraz dopĺňať netreba.

Minister hospodárstva spí na vavrínoch

Experti sú skeptickejší. Naplnenosť vo vzťahu k spotrebe na začiatku júla dosahuje približne 40 percent, uvádza Radovan Potočár z Energie-portál. Nedostatok ruského plynu sa môže prejaviť už na jeseň. Gazprom Export avizuje, že dodávky plynu na Slovensko budú nižšie približne o 50 %. Otázne je, či keď sa zásobníky vyprázdnia, podarí sa ich doplniť na požadovanú celoročnú spotrebu. To nedokáže zaručiť nikto.

Či výpadok plynu z Ruska nahradí plyn zo Severného mora dopravovaný cez potrubie a LNG dovážaný v tankeroch po mori, nevieme. Štrajk na nórskych ťažobných vežiach v týchto dňoch zastavil dodávku nórskeho plynu do Veľkej Británie. Štrajk či nehoda môžu kedykoľvek zastaviť dodávku nórskeho plynu i na Slovensko, hoci ním chceme pokryť 32 % potreby.

V krízových dobách sa spoliehať na solidaritu je málo realistické. Krízový scenár britskej vlády, ktorý nedávno unikol do médií, počíta s tým, že Veľká Británia prestane dodávať plyn do Belgicka a Holandska. Zásobníky v EÚ sú naplnené momentálne na 16 percent, hoci cieľom Európskej komisie je ich naplnenosť na 80 percent. Takmer iste sa to nedosiahne. Za kritického nedostatku plynu doma nemožno nikomu zazlievať, ak nepomôže susedovi.

Rozdielne dosahy sankcií neprispievajú k súdržnosti ani v EÚ. V štátoch najviac postihnutými dosahmi sankcií a odvetnými opatreniami hrozí nárast nepokojov.

Je pravdepodobné, že na sankcie bude ruská strana odpovedať novými odvetnými opatreniami. Už teraz obmedzuje či zastavuje dodávky plynu do Európy cez ropovod Nord Stream 1. Obnoví Rusko po jeho plánovanej odstávke dodávky a v akom rozsahu? V apríli, keď Poľsko a Bulharsko odmietli platiť za plyn v rubľoch, zastavilo Rusko dodávky cez plynovod Jamal do Poľska a TurkStream do Bulharska. Riziko zastavenia dovozu plynu cez Nord Stream 1 je vysoké a v prípade, že by sa naplnilo, Nemecko by to tvrdo postihlo. I keď nám dočasne takáto katastrofa nehrozí, nemali by nás obavy Nemecka a ich pripravované úsporné opatrenia predsa len zobudiť? Richard Sulík však na rozdiel od svojho nemeckého kolegu zaspal na vavrínoch. Uspokojil sa vykurovacou sezónou do marca 2023. A čo po nej? O riešeniach, ako nahradiť chýbajúci plyn dlhodobo, nepočujeme.

Princíp proporcionality sankcií

Západní politici sa pretekajú v snahe, ako vyhovieť prezidentovi Ukrajiny a pripraviť nové balíčky sankcií. Ľudské obete vojny na Ukrajine sú nenahraditeľné. Enormne vysoké sú však i ekonomické a sociálne náklady sankcií. Bohužiaľ, pri rozhodovaní o sankciách sa nezohľadňuje princíp proporcionality. Podľa neho by sankcie nemali poškodiť viac stranu, ktorá ich uplatňuje, a tzv. tretie strany ako sankcionovaný štát. Tento aspekt medzinárodného práva sa na rokovaniach však stratil zo zreteľa.

Neberie sa dostatočne ani do úvahy, že sankcie majú rozdielne dosahy na jednotlivé štáty. Sankcie na dovoz ropy paradoxne zvýšili príjmy do ruského rozpočtu. Inými slovami sa minuli cieľa. Naopak, zastavenie dovozu ropy a plynu bez ohľadu, či by to bolo dôsledkom sankcií, alebo odvetných opatrení Ruska, by najviac postihli nás, Maďarsko a Česko a zrejme i Nemecko. Po 30 rokoch sa po prvýkrát v máji t. r. z exportného šampióna stáva Nemecko čistým dovozcom. Ak sa dovoz lacného plynu z Ruska zastaví, bude to znamenať odstavenie značnej časti nemeckého priemyslu. Už teraz Európska komisia odhadla rast jeho HDP v tomto roku iba na 1,6 %, kým Francúzska na 3,1% a Španielska na 4 %.

Vojna na Ukrajine a sankcie sa odrážajú na rozdielnej miere inflácie v štátoch EÚ. Najvyššiu mieru inflácie v máji dosiahlo Estónsko 20,1 %, najnižšiu Francúzsko a Malta 5,8 %. Okrem inflačného diferenciálu rastú rozdiely v úrokových sadzbách, za ktoré financujú svoj dlh štáty eurozóny: najdrahšie Grécko a Taliansko, najlacnejšie zatiaľ ešte Nemecko.

Ešte horšie dôsledky vojny dopadajú na chudobnejšie časti sveta. Rozvojový program OSN (UNDP) pred niekoľkými dňami zverejnil, že od začiatku vojny na Ukrajine v dôsledku enormného rastu cien potravín a energií až 71 miliónov ľudí na svete upadlo do extrémnej chudoby, t. j. žije najviac z 1,9 amerického dolára denne. Ďalších 20 miliónov sa dostalo pod úroveň 3,2 dolára na deň.

Rozdielne dosahy sankcií neprispievajú k súdržnosti ani v EÚ. V štátoch najviac postihnutými dosahmi sankcií a odvetnými opatreniami hrozí nárast nepokojov. Kým zmiernenie dosahu rastu cien protiinflačnými opatreniami financovanými domácimi či európskymi zdrojmi bude zvládnuteľné i za cenu zadlžovania, riešenie absolútneho nedostatku energií trh sám nevyrieši. EÚ čakajú ťažké časy.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #inflácia #plyn #sankcie #vojna na Ukrajine #sankcie EÚ #sankcie na Rusko