Korene súčasnej ideológie v Rusku

Súčasná dominujúca ideológia v Ruskej federácii má korene v ruskom impériu a nástupníckych štátoch. Vychádza z dvoch pojmov - „suverénna demokracia“ a "ruský svet“.

21.07.2022 14:00
debata (9)

V tomto tisícročí, keď je pri moci nepretržite Vladimir Putin, sa ako prvý pokúsil koncepčne formulovať princípy novej ruskej ideológie jeho bývalý asistent Vladislav Surkov (2004–2008). A to už 22. februára 2006, keď vystúpil na aktíve dominantnej politickej strany Jednotné Rusko. Jeho referát o pojme suverénna demokracia oznámil predovšetkým domácemu publiku dve správy. Prvá znie: Súčasný politický režim v Rusku je demokracia. Druhá: Správu číslo jeden treba vnímať ako vieru.

Politický život, výber autorít a mechanizmus politického života v Rusku určujú len jeho obyvatelia. Akékoľvek porovnávanie, overovanie a spochybňovanie téz suverénnej demokracie sa považuje za pokus zasahovať do vnútorných záležitostí.

Ekonomická suverénna demokracia podľa Vladislava Surkova znamená, že vo všetkých sférach ekonomiky má hlavnú úlohu štátne vlastníctvo. V oblasti zahraničnej politiky navrhuje, aby sa Ruská federácia opäť stala globálnou veľmocou. Tým podporuje myšlienku o tom, že Rusko je iné ako ostatný svet. Má svoje, iné hodnoty ako ostatný svet. Referát o suverénnej demokracii sa postupne premenil na tézy o tom, že sa treba prestať riadiť „západnými ideológiami“ a byť „inou Európou“. To je dôležité pre pochopenie, prečo Kremeľ neakceptuje žiadnu kritiku.

Putina ovplyvnil Iľjin

Vladimira Putina ovplyvnil najmä ruský filozof Ivan Iľjin (1883 – 1954). Bol antikomunista. V emigrácii vydával časopis Ruský zvon. Uverejnil v ňom článok s titulkom „O ruskom fašizme“. Ten sa podľa neho zrodil v emigrácii. Obdivne sa vyjadroval o talianskych fašistoch a so závisťou konštatoval, že na Apeninskom polostrove k tejto obludnej ideológii dospeli skôr ako v Rusku.

Takisto verejne podporil príchod Adolfa Hitlera k moci v článku „Národný socializmus. Nový duch“. Napísal v ňom, že kategoricky odmieta posudzovať posledné udalosti z hľadiska nemeckých Židov. Poznamenal, že bola odvrhnutá „liberálno-demokratická hypnóza neprotivenia sa“. Dnes je aktuálny jeho výrok z knihy Odpor zlu silou (1925). Polemizoval v nej s myšlienkou spisovateľa Leva N. Tolstého „neprotivenia sa zlu“. Dôraz kladie na pojem donútenie. Podľa neho „akékoľvek vnímanie nútenej duše je priame, a snaží sa prinútiť ju, ale aj prekaziť jej činnosť“. Ruský náboženský a politický filozof Nikolaj Berďajev (1874–1948) napísal, že jeho myšlienky môžu vyvolať len odpor k dobru a ku kresťanstvu. Diela Ivana Iľjina citujú v súčasnosti vedúci štátni predstavitelia Ruskej federácie.

Prekvapujúco sa jeho myšlienkami inšpiroval aj disident, antikomunista a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, spisovateľ Alexander Solženicyn (1918–2008). Americký historik a rusista Richard Edgar Pipes o Iľjinovi napísal, že príliš idealizuje cárske Rusko a klame, keď obviňuje zo vzniku komunizmu Západ. Medzi jeho sporné diela patrí kniha „Dvesto rokov spolu“. Hovorí o vzťahu Rusov a Židov. Sovietsko-americký historik Yohanan Petrovsky Shtern knihu označil ako „nie inú, ako antisemitskú“. Podľa neho je dielo naplnené „pseudomravnými sentenciami a je doplnené pseudoakademickými atribútmi,“ a zakoreňuje „tie najlživejšie, hlúpe, neodôvodnené predsudky a bohužiaľ ultrakonzervatívne predstavy o Židoch, ktoré sa vytvorili v tradícii ruskej mysle“.

Novšie pramene

Pojem ruský svet má korene v myšlienkach Moskovského logického krúžku (1952–1958). Zaoberal sa, zjednodušene povedané, vedomím a myslením ako súčasťami logiky. Založili ho Boris Grušin, Merab Mamardašvili, Alexander Zinoviev a Georgij Ščedrovickij.

Sociológ Boris Grušin dospel v 60. rokoch k myšlienke „jednotné sociálne spoločenstvo sovietsky ľud.“ Ten však zanikol. Jeho parafráza znie „jednotné Rusko.“ Merab Mamardašvili sa zaoberal tým, ako ľudia rozmýšľajú o myslení. Alexander Zinoviev tvrdí, že čím viac sa Kremeľ stretáva s mimoriadnymi situáciami, tým viac koná sovietsky.

Nezabúdajme, že rôzne ideológie vždy vytvárajú rôzne (vlastné) jazyky. Rovnaké pojmy v nich sa napĺňajú rozličným obsahom. Predstava o tom, že zbraňou donútime niekoho k láske, je chorá. Oveľa dôležitejšie je spolu hovoriť.

Myšlienky Georgija Ščedrovického rozvinul jeho syn Piotr Ščedrovickij. Podporoval ho Sergej Kirijenko, námestník šéfa administratívy prezidenta Ruskej federácie. Jednou z jeho myšlienok je to, že jazyk a myslenie je niečo ako program pre osobný počítač. Ľudia sa dajú naprogramovať.

Svety ruských metodológov a Kremľa sú však odlišné. Metodológom išlo o to, aby sa „ruský svet“ stal nástrojom reálnej ekonomickej konkurencieschop­nosti a aby Rusko vstupovalo na globálny trh tovarov. Ruské vedenie si však tento pojem vybralo ako zdôvodnenie pre ochranu „ruského jazyka a ľudí, ktorí hovoria rusky“.

Myšlienky „sociálneho programovania“, ktorých ruským praotcom bol Georgij Ščedrovickij, politická moc používa tak, ako jej napadne.

Musíme si uvedomiť, že bez poznania zdrojov súčasnej ruskej ideológie je a bude akákoľvek vzájomná komunikácia veľmi ťažká. A ani Rusko nemôže komunikovať bez pochopenia iného „programovacieho jazyka“. Nezabúdajme, že rôzne ideológie vždy vytvárajú rôzne (vlastné) jazyky. Rovnaké pojmy v nich sa napĺňajú rozličným obsahom. Predstava o tom, že zbraňou donútime niekoho k láske, je chorá. Oveľa dôležitejšie je spolu hovoriť.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #fašizmus #Vladimir Putin #Alexander Solženicyn #ideológia #Vladislav Surkov #Ivan Iľjin