Orbánov manifest z Tušnadu

Začiatkom septembra 2018 sa Viktor Orbán rámci summitu turkických krajín zúčastnil aj na nomádskych hrách v spoločnosti kirgizského, azerbajdžanského, kazašského, tureckého a uzbeckého prezidenta. Hrdo sa tam prihlásil k dedičstvu po Attilovi, hunskom vládcovi, ktorý dostal prezývku Bič boží.

02.08.2022 12:00
debata (5)

Agentúra MTI citovala jeho vyjadrenie, že „Maďari sa považujú za neskorých potomkov Attilu, stoja na základoch hunsko-turkického pôvodu, ich jazyk je príbuzný s turkickými jazykmi“. Prihlásil sa tiež k Arpádovi, náčelníkovi staromaďarského kmeňového zväzu, ktorý uskutočňoval „zaujatie vlasti“ v Panónskej kotline. Na svoj Facebook napísal: „Arpádova krv, hej!“

Orbánova absurdná argumentácia

Viktor Orbán tak vlastne povedal, že maďarský národ je dedičom imigrantov z Ázie, ktorí si po príchode do strednej Európy podmaňovali tamojšie etniká a zároveň sa s nimi intenzívne miešali. Preto paradoxne vyznieva tak jeho paušálne a radikálne odmietanie fenoménu migrácie, ako aj jeho vyjadrenie, ktoré vyvolalo negatívne reakcie, že „nie sme (Maďari) zmiešaná rasa a nechceme sa miešanou rasou stať“.

Dnešný maďarský národ vznikol ako mix obyvateľstva Panónskej kotliny so silným prispením slovanských a germánskych etník. Orbánova téza o neprípustnosti rasového, etnického a kultúrno-civilizačného miešania je preto absurdná tak z historického, ako aj aktuálneho pohľadu. Používanie rasovej argumentácie vzhľadom na tragickú skúsenosť s nacistickou cieľavedomou genocídou celých národov a etník na základe domnelej rasovej supremácie nemeckého národa predstavuje priamy útok na základné hodnoty, na ktorých vznikla EÚ. Orbán si tak vyrobil ďalších odporcov doma i v EÚ.

Maďarský premiér Európe vlastne z Transylvánie zvestoval, že výsledok vyše tisícročného miešania etník v Karpatskej kotline – maďarský národ – je konečný a geniálny, treba ho udržať, a preto sa treba za každú cenu brániť prílevu imigrantov. Akoby sa v tomto momente mal vývoj Európy zastaviť v záujme udržania status quo, ktoré Orbán pokladá za želateľné. Maďarský premiér pritom neodpovedal na otázku, ako chce prakticky zabrániť občanom EÚ patriacim k iným národom, etnikám, rasám, hlásiacim sa k iným ako jemu konvenujúcim kultúram a civilizáciám, aby využijúc právo slobodného pohybu osôb a pracovnej sily, prišli aj do Maďarska ako členskej krajiny EÚ. Lebo to je ďalšia dimenzia agendy migrácie – popri imigrácii z tretích krajín, o ktorej regulácii sa stále vedú v orgánoch EÚ a v členských štátoch EÚ intenzívne a legitímne spory.

Viktor Orbán vlastne povedal, že maďarský národ je dedičom imigrantov z Ázie, ktorí si po príchode do strednej Európy podmaňovali tamojšie etniká a zároveň sa s nimi intenzívne miešali.

Manifest maďarského konzervativizmu

Orbánovo vystúpenie v Tušnade je akýmsi manifestom jeho konzervativizmu, otvoreného národného egoizmu, odmietania podstatnej časti hodnôt a politík, ktoré sú zakotvené v platných európskych zmluvách, a očakávania – takmer škodoradostného – rozpadu EÚ do dvanástich rokov. Spolu s Orbánovým robustným štýlom robenia politiky, balansujúcim medzi otvoreným autoritárstvom a demokraciou, vyvoláva fascináciu aj na Slovensku. Nielen v rôznych odnožiach konzervatívnej pravice, ale aj v niektorých častiach politického spektra, ktoré sa formálne hlásia k ľavici. Orbánova politika napojená na najradikálnejšie prúdy amerického konzervatívneho fundamentalizmu a netrpezlivo očakávajúca Trumpov comeback má u nás mnohých obdivovateľov a nasledovateľov.

Nachádzajú sa aj v najsilnejšom vládnucom subjekte. Prvým otvoreným obdivovateľom Orbána a jeho horlenia za odklon od typu demokracie, ktorý je zakotvený v európskych zmluvách, sa stal poslanec Gyӧrgy Gyimesi. Ten robil Igorovi Matovičovi tlmočníka pri jeho neštandardnej návšteve maďarského premiéra v Budapešti. Matovičova spolupráca s Orbánom pri pokuse obstarať vakcínu Sputnik, pri ktorom fakticky zhodil a urazil oficiálnu slovenskú diplomaciu, bola signálom nadštandardných vzťahov predsedu OĽaNO s predsedom Fideszu. Jeho pobočník Gyimesi okrem toho, že robí paralelnú zahraničnú politiku a naváža sa z pozícií veľkomaďarského nacionalizmu do slovenskej diplomacie, pri každej príležitosti dáva najavo, aký mu je sympatický Orbánov boj za neliberálnu demokraciu. Predseda mu to okato toleruje.

Najnovším svedectvom rastúcich sympatií OĽaNO k Orbánovej politike sú vyjadrenia Juraja Krúpu, ktorému až po dva a pol roku pôsobenia v poslaneckom klube najsilnejšej vládnucej strany došlo, že sa v ňom tolerujú prvky orbánovského nacionalizmu a koketuje sa so spoluprácou s extrémistami. Odôvodňujúc príčiny svojho odchodu, na inom mieste vyslovil prognózu, že OĽaNO sa do najbližšej volebnej kampane bude uberať ultrakonzervatívnou cestou prorodinnej politiky, „ktorá bude postavená na boji proti liberálnemu peklu, ktoré by mohlo nastať po ďalších voľbách. Asi bude označovať ľudí za prorodinných a protirodinných, za liberálov, ktorí sa snažia Slovensko poslať zlým smerom, a za tých, ktorí strážia tradičné konzervatívne hodnoty. Z kuchyne OĽaNO môže vzísť hocičo“.

Žiada sa dodať, že aj prekvapujúce povolebné spojenectvá v mene záchrany tradičnej rodiny, nerozlišujúce, kto je a kto nie je fašista, kto sa hlási k pravici a kto k ľavici.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Maďarsko #Viktor Orbán #nacionalizmus