Uber sa síce dištancuje od praktík bývalého vedenia, no práve tie korupčné a protizákonné praktiky pomohli firme vstúpiť na trhy, kde už zostala a postupne likviduje konkurenciu štandardných služieb. Nekalé praktiky pomáhajú presadiť súkromné záujmy nad verejné a dištancovanie sa od starých praktík očisťuje samotnú podstatu nových škandalóznych pravidiel, ktoré boli presadené. Druhý problém je politický. Ukazuje sa totiž, že korporácie majú na politikov väčší vplyv ako samotní voliči. Dokazuje to aj spôsob, akým sa s kauzou vyrovnal francúzsky prezident Emmanuel Macron či bývalá eurokomisárka Neelie Kroesová. Obaja sú názornými príkladmi ako vysokopostavení politici uprednostňujú záujmy veľkých ekonomických hráčov pred záujmami svojich občanov či dokonca štátu, ktorý reprezentujú.
Bez záväzkov k „zamestnancovi“
Problémom celého systému, ktorý priniesol Uber, však nie je len samotná korupčná prax, ale najmä dôsledky pre svet práce. Legislatíva týkajúca sa pracovných podmienok sa pod tlakom globálnych hráčov zásadne dereguluje, teda postupne dochádza k znižovaniu ochrany pracujúcich pred zneužívaním dominantnej pozície zamestnávateľov. Uberizácia je však viac ako (viac alebo menej nanucovaná) zmena bežných zamestnaneckých miest na živnosti. Rozpadá sa totiž samotný koncept zamestnanca, ktorý sa v tom lepšom prípade stáva samoživiteľom bez akejkoľvek právnej ochrany, napríklad pred vykorisťovaním.
Taxikár v Uberi na seba preberá väčšinu nákladov na nákup a prevádzku zaradení, ktoré používa – jazdí na vlastnom aute, sám si určuje pracovný čas (teda môže pracovať neobmedzene) a zabezpečuje sociálne, zdravotné a iné poistenia. Napriek tomu má taxikár v Uberi zamestnávateľa, ktorý nemá voči takémuto „nezamestnancovi“ žiadne záväzky. To len takýto zamestnanec má povinnosť dodržiavať podmienky zamestnávateľa. V prípade Uberu však aspoň je jasná odmena, akú za istý druh služby taxikár dostane. Uberizácia má však aj iné podoby a aj extrémnejšie pokračovania. V uliciach Bratislavy a iných európskych veľkomiest možno zahliadnuť ľudí s veľkým transparentom „Bezplatné prehliadky mestom“ (Free Guided Tours).
Každému súdnemu človeku napadnú dve veci. Buď ide o bláznov, ktorí z nejakého nadšenia či túžby po budúcej lepšej práci robia istý čas zadarmo, alebo ide o zamestnancov samospráv, ktoré si takto platia podporu turistického ruchu. Reálne však ide o zdokonalenú podobu uberizácie. Nežijeme totiž vo svete bláznov, ktorí by robili zadarmo. Títo ľudia takmer nikdy nie sú sprievodcovia v cestovnom ruchu podľa slovenských (alebo miestnych) zákonov a predpisov. Väčšinou nemajú žiadne kvalifikačné skúšky, nevedia sa preukázať platným osvedčením sprievodcu v cestovnom ruchu a nie sú ani živnostníkmi v cestovnom ruchu. Vydávajú sa za sprievodcov, ktorí len zdanlivo ponúkajú bezplatnú službu. Ide totiž o výhodný obchod nadnárodného prevádzkovateľa takýchto služieb, ktorý však takýmto sprievodcom nič neplatí, len od nich inkasuje financie za propagáciu.
Rozpadá sa totiž samotný koncept zamestnanca, ktorý sa v tom lepšom prípade stáva samoživiteľom bez akejkoľvek právnej ochrany.
Títo kvázi sprievodcovia nemajú za svoje služby žiaden plat, na svoje živobytie si musia doslovne od klientov financie vyžobrať. Ako to sami nazývajú, pýtajú si od klientov bezplatnej služby dary za spokojnosť so službami. A drobné dary sa predsa nevykazujú ako pláca, a teda sa ani nemusia zdaňovať a nepodliehajú žiadnym odvodom. A bez ohľadu na to, aké veľké dary si od klientov takýto neprofesionálny sprievodca vyžobre, musí prevádzkovateľovi tejto globálnej služby, teda poskytovateľovi propagácie tejto „služby“ na sociálnych sieťach, za každého účastníka prehliadky odviesť fixný poplatok.
Čo je vlastne práca
Hoci to na mnohých z nich pôsobí ako flexibilný spôsob zarábania si, táto „uberizácia“ zásadne mení charakter práce a pracovného práva v celej Európe a aj mimo nej. Na jednej strane ide o obchádzanie viacerých národných (ale aj európskych) zákonov, keď sa odmena za službu skrýva za dar a tak sa vyhýba plateniu daní a odvodov, ktoré sú spojené s akoukoľvek platenou prácou. Na strane druhej dochádza k nekalej konkurencii voči kvalifikovaným sprievodcom v cestovnom ruchu, ktorí musia investovať do kvalifikačnej prípravy a potom fungujú v rámci bežných zákonov ako zamestnanci alebo živnostníci. No práve kvôli nutnosti dodržiavania pracovných, daňových a odvodových podmienok sú neporovnateľne drahší.
No a tretím nezanedbateľným dôsledkom je, že neexistuje žiadna garancia profesionality a kompetentnosti takýchto sprievodcov, asi okrem jedinej, a to je znalosť angličtiny, keďže ide o službu poskytovanú takmer výlučne v angličtine. A v cudzom meste dokáže zákazník skôr ako obsah posúdiť iba ak úroveň angličtiny sprievodcu. A tak je v podstate jedno, či bol Jozef Švejk skutočne v 16. storočí primátorom Bratislavy, dôležité je, ako presvedčivo a v akej angličtine to zarábajúci dobrovoľník, vydávajúci sa za sprievodcu podá.
Celý tento mechanizmus má ešte jeden dôsledok. Učí pomýlenému chápaniu hodnoty práce a práva. Učí časť naivnej verejnosti, že nejaké služby a reálne vykonávaná práca môžu byť zadarmo a nemajú teda žiadnu reálnu hodnotu. Trénuje časť verejnosti v naivnej viere, že oni sú tí, čo sa rozhodujú či a koľko (ak vôbec) budú za službu platiť. Môžu v tejto ilúzii žiť aj preto, že netušia, že sú súčasťou zmluvne podloženého, a teda právne vymáhateľného vykorisťovania „flexibilných“ sprievodcov majiteľmi takýchto služieb, ktorí nedajú svojim „nezamestnancom“ nič zadarmo a berú si od nich poplatky bez ohľadu na reálne príjmy, aké sprievodcovia majú.
No keďže my ako obyvatelia Bratislavy a Slovenska nie sme u nás potenciálnymi klientmi takýchto služieb, nemôžeme ich dokonca ani len bojkotovať. Ale aspoň tušíme, kam liberalizácia pracovných podmienok a poskytovania služieb môže viesť. Na príklade „uberizácie“ môžeme vidieť, kam sa môže posunúť deregulácia výkonu práce aj v iných službách, nielen u taxikárov alebo sprievodcov v cestovnom ruchu. Ľahko sa dajú „zuberizovať“ služby v školstve, stavebníctve, domácej výpomoci či sociálnych službách. Prispôsobovanie legislatívy silným nadnárodným hráčom, nezodpovedajúcim sa občanom môže mať len takéto dôsledky.