Matovič je kresťanským konzervatívcom blízkym Anne Záborskej a jej Kresťanskej únii. Sulík nie je sociálnym liberálom, ktorý by mohol byť v budúcnosti koaličným partnerom Hlasu-SD či Progresívneho Slovenska, ale neoliberálom. Je v ekonomickom zmysle slova asociálnym talibanistom. Je mu jedno, že dve brzdy, dlhová a daňová, sú naraz dosiahnuteľné iba za dodržania tretej – výdavkovej brzdy (na sociálne výdavky). Podmienka neplatí iba vtedy, ak sa dosiahne aspoň nominálny rast HDP.
Dvojaký meter štátu
Do výbavy neoliberála patrí minimálny štát. Okrem nízkych daní to znamená i nezasahovanie štátu do ekonomiky. Štát má vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie. Sulík už v tom vraj urobil toľko, že sa za to nemusí hanbiť. Z definície minimálneho štátu sa však úplne zakazuje pomoc štátu podnikom.
Ako si možno teda vysvetliť, že Sulík pokračuje v praxi svojich smeráckych predchodcov? Ak niečo – okrem podnikateľských kilečiek – vláde predkladá na schválenie, je to pomoc investorom od vlaňajška podľa zákona o významných investíciách. Podľa zákona môže štát investovať i do priemyselných parkov, z ktorých bude profitovať súkromný investor.
Iba za ostatné mesiace štát odsúhlasil pomoc pre priemyselný park Rimavská Sobota, aby prilákal investorov, a najnovšie na financovanie významnej investície Strategické územie Valaliky zo štátnych finančných aktív vyčlenil 123 658 847 eur. Priemyselný park Valaliky bude pre Volvo, v poradí piatu automobilku v SR.
Piata automobilka nemá byť montážnou dielňou, ale napriek produkcii elektromobilov nepomôže diverzifikovať slovenské hospodárstvo. Inými slovami odolnosť slovenského hospodárstva voči vonkajším šokom sa príchodom Volva nezníži. Pripomeňme si, že počas krízy v r. 2008 odbyt automobilov klesol natoľko, že vlády – vrátane Ficovej – v snahe podporiť dopyt museli zavádzať šrotovné. Volvo je napriek tomu takým lákadlom, že sa mu ťažko odoláva…
Ak štát dokáže podporiť Volvo, ktoré má priniesť 13-tisíc pracovných miest a 1 % HDP, prečo nedokáže podporiť tých, ktorí sa už osvedčili ako investori, i keď priniesli menej ako 13-tisíc pracovných miest?
Debakle iba ministra hospodárstva?
Sústreďme sa iba na tie z ostatnej doby. Majú spoločného menovateľa: ceny elektrickej energie. Cena možno položí iba jednu-dve fabriky v lokalitách, kde miera nezamestnanosti nevyskočí na úroveň tej rimavskosobotskej. Na Orave, ak sa zastavia OFZ, stratí zamestnanie „iba“ pár stovák, a v Žiarskej doline, ak padne Slovalco, „iba“ pár tisíc ľudí.
Slovalco, ktorého väčšinovým vlastníkom je Hydro Aluminium (pôvodne Norsk Hydro), tiež od svojho príchodu do bývalých Závodov SNP v r. 1994 investovalo, aby modernizovalo produkciu, a to spôsobom priateľským k životnému prostrediu. Zabezpečilo zamestnanie priamo v podniku, kde platy priemerne bez manažmentu dosahujú 1 800 eur, a nepriamo v priemyselnom parku na kraji Žiaru niekoľkým tisíckam ľudí.
R. Sulíkovi sa nelenilo vycestovať do Slovalca, do OFZ Istebné, pokiaľ sa nemýlim, áno. Riešenie ani v prípade Slovalca, no ani pre iných podobne postihnutých vysokými cenami elektrickej energie, zatiaľ nepoznáme.
Ak popadajú podniky a ceny energií v rozpočtoch domácností vyženú ľudí na námestia, nehovorme o narastajúcom extrémizme. Bude to dôsledok neschopnosti tejto vlády plniť si svoje povinnosti.
Sulík mal dve reálne možnosti: postupovať okľukou alebo priamo. Okľukou: zaviesť dočasné zdanenie nadmerného zisku Slovenských elektrární, ktorý dosiahol 40 %. Z nového príjmu by štát mohol zvýšiť pomoc pre podniky s najvyššou energetickou náročnosťou. Memorandom medzi svojím ministerstvom a MF SR na jednej strane a Slovenskými elektrárňami na strane druhej sa tejto možnosti vzdal. V memorande sa štát zaviazal, že nezdaní nadmerný zisk, ak sa SE zaviažu udržať ceny pre domácnosti na dohodnutej úrovni. Memorandum malo údajne odvrátiť konkurz SE, ktorý by im v prípade novej dane hrozil.
Druhou, priamou cestou, by bolo zmraziť ceny energií zákonom. Dočasne. Ak je za našimi hranicami vojna, „vojnové opatrenie“ by bolo v poriadku. Pokiaľ by sa však štát rozhodol navyšovať pomoc akémukoľvek podniku, mal by to urobiť za podmienky, že by ju vymenil za jeho akcie. Inými slovami dočasne by si v podporenom podniku nárokoval vlastnícku účasť. To by však Sulík sotva prežil.
Je možné ukazovať prstom na ministra životného prostredia, aby kompenzoval straty Slovalca z Environmentálneho fondu, ak už nevie urobiť poriadok s cenami emisných povoleniek. A žiadať, aby minister financií pomoc nebrzdil.
Otázkou naozaj je, prečo autor prorodinného balíčka nechce pomôcť rodinám závislým od roboty v Slovalcu. Nepochybne preto, že miliardový envirofond sanuje štátne financie. No možno aj preto, že menšinovým vlastníkom Slovalca je Slovalco Invest, a.¤s., za ktorým stojí Penta Investments. A s Pentou sa chcel Matovič v predvolebnej kampani porátať.
Ak teda popadajú podniky a ceny energií v rozpočtoch domácností vyženú ľudí na námestia, nehovorme o narastajúcom extrémizme. Bude to dôsledok neschopnosti tejto vlády plniť si svoje povinnosti.