Ako byť zdravší?

Aj Národná banka Slovenska nedávno upozornila na zlý zdravotný stav obyvateľstva. Situácia nie je dobrá dlhodobo. Navyše pandémia prudko skrátila odhadovanú dĺžku dožitia, až o tri roky. Horšie v EÚ je na tom už len Bulharsko. Krajina s podobne chaotickým vládnutím, a teda veľmi nízkou dôverou obyvateľstva v štát a vo verejných činiteľov.

17.08.2022 14:00
debata (1)

Vláda pritom zlyhala naozaj výrazne. Po prvých mesiacoch ohľaduplnosti a disciplíny sa ľudia bombardovaní úplne chaotickými rozhodnutiami začali proti opatreniam búriť.

Plošné testovanie celú zimu, pred ktorým odborníci varovali, ale presadil si ho vtedajší premiér Igor Matovič, a počas ktorého išiel výskyt ochorení prudko hore, potom obraz len dokreslilo.

Chaos vyústil do vysokých úmrtí aj do čiastočného kolapsu zdravotníckeho systému, s následkami aj pre necovidových pacientov.

No nesmieme úplne vynechať ani konšpiračnú scénu. Časť ľudí proste okato ignorovala hocijaké opatrenia a naozaj si mysleli, akí hrdinovia sú. Robili tak s odkazom na rôzne nezmyselné príbehy a „argumenty“. Otrávilo to atmosféru v spoločnosti a prispelo k zbytočnému zahlteniu zdravotníctva.

Ako zle na tom vlastne sme?

Národná banka na situáciu upozornila zo svojej, ekonomickej, perspektívy. Niet sa čo čudovať, zdravie ľudí naozaj rozhoduje o zdraví hospodárstva. Zdraví ľudia sú výkonnejší. Môžu dlhšie pracovať a kratšie čerpať dôchodok. Menej zaťažujú verejné financie, ktoré sa dajú použiť produktívnejšie.

Všeobecne zdraví ľudia totiž zvyknú aj vyšší vek stráviť v dobrej kondícii, s výnimkou niekoľkých posledných rokov. Nezaťažujú teda systém chronickými ochoreniami jedno, dve či tri desaťročia.

Zdravie ľudí rozhoduje o zdraví hospodárstva. Zdraví ľudia sú výkonnejší. Môžu dlhšie pracovať a kratšie čerpať dôchodok. Menej zaťažujú verejné financie, ktoré sa dajú použiť produktívnejšie.

Ale o zdraví treba hovoriť aj inde ako v správach centrálnej banky. Ako zle na tom sme? Uvediem niekoľko údajov z programového dokumentu, ktorý tento rok vydalo naše Centrum pre verejnú politiku.

Odhadovaná stredná dĺžka života (77,8) bola už pred pandémiou u nás o tri a pol roka nižšia ako priemer EÚ (81,3). Dramatickejšie je porovnanie rokov prežitých v zdraví (healthy life years). Pri tomto indikátore sa od veku dožitia odpočítajú roky prežité s nejakou zdravotnou indispozíciou, ktorá znemožňuje plnohodnotný život.

V SR je to u žien priemerne 56,6 roka a u mužov len 55,5, kým priemer EÚ je 64,2 a 63,75! Veľmi negatívne vychádza aj porovnanie ďalších indikátorov. Napríklad pomerne vysoko, ale nie úplne na špičke, sme na tom vo výskyte kardiovaskulárnych ochorení. No v úmrtiach na tento typ ochorení sme už na tom z celého EÚ tretí najhorší (3 753 úmrtí na milión obyvateľov).

A to po Litve (5 362) a tesne za Maďarskom (3 812). V krajinách západnej časti EÚ to býva len 500 až 600 úmrtí na milión. To už priamo ukazuje nielen na zlý zdravotný stav obyvateľstva, ale aj na nevýkonné zdravotníctvo.

Možno ešte spomenúť, že dlhodobo, už od čias socializmu, sa napríklad držíme na špičke svetových tabuliek v rakovine hrubého čreva. Ochorenie, za ktoré je často okrem iných faktorov dosť silno zodpovedná aj zlá výživa (veľa červeného mäsa, častá konzumácia údenín).

Čo môže pre zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva urobiť štát? Sú to tri veci: lepší manažment zdravotníctva, lepší výskum a efektívna osveta.

Zodpovedný je každý jednotlivec

Práve sme prežili katastrofálnych 12 mesiacov, keď vláda dlho úplne nepochopiteľne nevedela rozhodnúť, ako použiť miliardu eur, ktorú nám Brusel v rámci plánu obnovy na stavby a rekonštrukcie nemocníc ponúkol.

Výsledkom straty času na prípravu je, že namiesto troch či štyroch nových nemocníc budeme mať na konci príslušného obdobia dve hrubo rozostavané stavby. Navyše jedna z nich má byť nová „univerzitná nemocnica“ v Bratislave. Projekt však ráta s takou malou stavbou, že tá jednoducho funkcie ozajstnej koncovej nemocnice, navyše s plnohodnotnou prípravou nových lekárov, nebude plniť. A to je len špička ľadovca problémov celého zdravotníctva, ktorému proste chýba sústredené a efektívne riadenie.

Druhým problémom je, že štát nemá výskum správania obyvateľstva potrebný pre rozhodovanie o tom, ako intervenovať tak, aby ľudia venovali pozornosť kvalitnej strave či pohybu. A neplatí to len pre dospelých. Nutne potrebujeme výskum výchovy a správania detí. Napríklad aj preto, aby sme vedeli niečo viac o faktoroch, ktoré vedú k dnes veľmi rozšíreným poruchám správania. Tie potom majú dosah na celý život jedinca vrátane jeho zdravotného stavu.

No a v neposlednom rade potrebujeme osvetu. Bohužiaľ, samostatné Slovensko nemá so štátnymi osvetovými kampaňami veľké skúsenosti.

Pritom zo sveta vieme, že dobrá kampaň vie urobiť veľmi veľa. A koniec koncov ani kampane socialistického Československa, k hygiene, zodpovednému sexuálnemu správaniu či napríklad správnemu držaniu tela, neboli zlé.

Osvetu potrebujeme, pretože kľúč k dobrému zdravotnému stavu dominantne držia nakoniec ľudia sami. Fajčenie a alkohol, chlieb a bôčik, ale aj šírenie zlej, žlčovitej atmosféry s dosahmi na stres celých skupín a komunít urobia toľko, že aj veľmi výkonné zdravotníctvo sa s tým len ťažko vyrovná.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #NBS #zdravotný stav