Rímska cirkev v osídlach fanatizmu

Pred pár dňami prebehli posledné rozlúčky s kardinálom Tomkom, ktorý zastával v rímskokatolíckej hierarchii najvyššie postavenie, aké Slovák dosiahol. A - ak sa nestane zázrak - dlho žiaden Slovák takéto postavenie nedosiahne. Niet žiadnych pochýb, že kardinál Tomko, rovnako ako arcibiskup Dominik Hrušovský boli mužmi, ktorí uviedli moderné a samostatné Slovensko do vatikánskeho povedomia a aj inštitucionálneho ukotvenia. Čoho výrazom je aj fakt, že od pádu komunizmu navštívili pápeži Slovensko štyrikrát. Teda z pohľadu národnej hrdosti vyzerá všetko v poriadku.

19.08.2022 14:00
debata (21)

Cirkevné zločiny

Lenže v poriadku nie je dnešný stav cirkvi. U nás nie je na rozdiel od väčšiny krajín sveta vyhrotená diskusia o pedofilnom správaní obrovského množstva kňazov, a to naprieč svetom. Sexuálne zneužívanie detí, ktorého masovosť šokovala celý svet, rovnako ako taktika celej cirkevnej hierarchie tieto zločiny zakrývať. Pápež František sa síce otvoril a za obrovské utrpenie státisícov sa mnohokrát ospravedlnil. Ale zmeny, ktoré by garantovali neopakovateľnosť týchto zločinov, nepodnietil. K sexuálnemu zneužívaniu detí pribudli aj odhalenia zločinov proti slobodným matkám a ich deťom, neobyčajne brutálnych zločinov, ktoré viedli k oddeleniu detí od matiek, k ich zámernému zanedbávaniu až po smrť (existujú konkrétne vyšetrovacie správy od Írska po Austráliu); odoberanie novorodencov politicky nepohodlným rodičom a ich predávanie cirkevnými ustanovizňami v Španielsku do Latinskej Ameriky. A teraz sme svedkami odhaľovania masových hrobov detí v kanadských cirkevných zariadeniach, v ktorých žili násilne odobraté deti pôvodného obyvateľstva – a pápež František si pred tým oči nezatváral, aj odsúdil tieto zločiny ako hrôzy kolonializmu, aj keď treba povedať jasne, že ich organizovala katolícka cirkev.

Telo, sex a vierouka

Áno, pápež František sa otvoril, neskrýva tieto zločiny, ale kroky na ich zabránenie nepodnikol. Aj som sa nádejal, že zvolá koncil, ktorý by situáciu riešil. Nielen tieto zločiny, ale aj celkové teologické a vieroučné prehodnotenie vzťahu k sexualite, v širšom zmysle k telu. V dnešnej podobe sú to napokon nebiblické doktríny, ktoré cirkev prebrala ešte z novoplatónskej tradície odmietnutia tela. Na tomto filozofickom východisku Tridentský koncil (16. storočie) ustanovil „menejcennosť manželstva oproti celibátu“. Paradoxne na koncile, kde chcel katolícky cisár Karol V. presadiť prijatie Lutherovho konceptu kňazského manželstva. Argumentoval, že zo „stovky kňazov v Bavorsku nanajvýš traja nie sú tajne zosobášení alebo si nedržia konkubíny“. A svoju reč ukončil výzvou: „Lepšie zdravé manželstvo ako infikovaný celibát.“

Táto téma bola živá aj na Druhom vatikánskom koncile (60. roky 20. stor.) a gréckokatolícky patriarcha Maximos IV. Sayegh chcel s témou zrušenia celibátu vystúpiť, ale pápež Pavol VI. túto tému zakázal. Patriarcha mu napísal: „Najsvätejší Otec, tento problém existuje a bude každým dňom ťažší. Vaša svätosť vie veľmi dobre, že potláčanie pravdy sa zmení na jed.“ Akoby predvídal škandály so zneužívaním detí alebo asi dobre vedel, ako to v cirkevných zariadeniach bujnie… Inak len perličku o „morálnej zásadovosti“ cirkvi: anglikánski kňazi, ktorý sa prihlásili ku katolíckej cirkvi, mohli ostať ženatí.

Bez komplexného biblicko-teologického zdôvodnenia konzervatívni katolíci presadili a udržiavajú celú mašinériu sexuálnej represie, doslova bláznovstva, ktoré viedlo k ustanoveniu celej plejády aktov za smrteľný hriech.

Bez komplexného biblicko-teologického zdôvodnenia konzervatívni katolíci presadili a udržiavajú celú mašinériu sexuálnej represie, doslova bláznovstva, ktoré viedlo k ustanoveniu celej plejády aktov za smrteľný hriech: masturbácia, orálny a análny sex, antikoncepcia, homosexualita, rozvod, umelé oplodnenie, potrat, výskum kmeňových buniek, sterilizácie, podviazanie vajcovodov, kondómy, koitus interruptus… Keďže neexistuje biblické odôvodnenie tejto reťaze sexuálnych represií, cirkevné autority sa oháňajú až smiešnou ideou „prirodzených zákonov“. Boh vraj stvoril sex na plodenie, takže akékoľvek jeho použitie bez priameho vzťahu k plodeniu je proti Božiemu plánu. To je, akoby sme povedali, že Boh stvoril potravu, oblečenie či víno na zachovanie tela, takže ich použitie bez priamej potreby prežiť je proti Božím zámerom. (Teda ešte aj kar by mali zakázať, rovnako ako svadobnú hostinu a všetky oslavy…) Proste katalóg zákazov (pod hrozbou zatratenia) je zoznamom bizarností, ktoré sú rovnako smiešne ako tragické.

Nuž nemôže sa rímska cirkev čudovať, že sa k nej v roku 2011 hlásilo len 62 % a o desať rokov už len 56 % občanov. A reálne odhady podľa návštevnosti cirkevných podujatí hovoria tak o 10 % aktívnych veriacich. Nanucovanie týchto bizarností je zdrojom zločinov, ktoré sa vierou zakrývajú. Obrana proti nim sa musí stať predmetom zápasu tak zo strany občianskej spoločnosti, ako aj štátu. Zatiaľ sme skôr svedkami nárastu agresivity konzervatívneho katolicizmu, jeho prieniku do médií, aj verejnoprávnych, a to napriek tomu, že predstavujú iba niekoľkopercetnú časť nášho obyvateľstva. Ale cez tzv. kultúrne vojny sa pokúšajú, a čiastočne sa im darí, určovať spoločenské témy a naladenie obyvateľstva. Pred pár dňami sa minister Milan Krajniak vyjadril jasne: „Reálnou hrozbou tejto spoločnosti nie je Kuffa, ale progresivizmus”! To hovorí za všetko.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #katolícka cirkev #pedofilný škandál #obete pedofílie