Možno k vám dnes dorazili nejaké útržky zo slávnostného rokovania nášho parlamentu, kde sa slávnostne rečnilo, pietne uctievalo, spomínalo a pripomínalo.
Nič proti tomu. Patrí sa. Štátny sviatok. Len si aj povedzme, čo oslavujeme. Ústavu a ústavnosť? Teda aj sľub člena vlády, ktorý je zapísaný v ústave? Naozaj?
Ako zachováva ústavu a zákony predseda vlády, ktorý nedávno vyhlásil, že on je bezmocný, lebo vraj nad ním je koaličná rada?
Aký je záujem občanov Slovenskej republiky v tom, že sa predseda vlády dva mesiace nečinne prizeral pomerom vo vláde, aby po dvoch mesiacoch prečítal nejaké podmienky, ktoré mu poslal mailom z dovolenky falošný magister Matovič?
Akým je záujmom občanov Slovenskej republiky, na ktorý predseda vlády zložil ústavný sľub, že už úplne všetko má visieť na šnúrke jedných nezodpovedných bláznivých gatí?
Nie je snáď záujmom občanov Slovenskej republiky, aby predseda vlády organizoval prácu vlády tak, aby občania dostali otvorené, zrozumiteľné a kompletné informácie, aké budú dopady energetickej krízy? Aby predseda vlády poskytol otvorené zrozumiteľné, kompletné a konkrétne informácie, kde a v čom a ako vláda komu pomôžu, a kde a ako sa budú musieť ľudia zariadiť? A keď to s týmto týmom nedokáže, tak nech v ňom urobí zmeny alebo ide od toho.
Akým je záujmom občanov Slovenskej republiky, na ktorý predseda vlády zložil ústavný sľub, že už úplne všetko má visieť na šnúrke jedných nezodpovedných bláznivých gatí?
Alebo kde v ústave alebo zákonoch, ktorých zachovávanie sľúbil minister zdravotníctva, je napísané, že má byť len mlčanlivým prísediacim rokovaní o návrhoch a požiadavkách zdravotných sestier a lekárov? A ľahostajne a takmer nečinne sa prizerať stavu zdravotníctva, ktorý už niektorí ľudia zvnútra zdravotníctva nazývajú otvorene KOLAPS.
Alebo ktorá časť sľubu člena vlády zaväzuje, aby vážne zákony schvaľovali zo dňa na deň a aby sa potom na ďalší deň zistilo, že schválili hlúposť, ktorá sa nedá vykonať, takže najčastejším slovom, ktoré človek počúva, je CHAOS?
A pokračujme inou časťou Ústavy SR, článkom 75, písmenom a), ktorý znie: “Na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz, skladá sľub, ktorý znie: ‚Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.‘”
Tak sa môžeme pýtať, kde vidí 89 poslancov vládnej koalície, ktorí dali pred rokom v máji dôveru vláde premiéra Hegera a jej programu, že majú vo svojom sľube napísané, že je záujmom občanov, aby sa tomu všetkému len nečinne prizerali? Pretože ja v ich sľube a ich ústavných kompetenciách čítam, že sú za tento stav ZODPOVEDNÍ.
Často počúvame, aké to má vláda ťažké, lebo covid a vojna. Áno, má to ťažké, ako to mali a majú ťažké iné európske vlády. A sťažujú sa, aké to majú ťažké? A zábavajú sa tam vlády týždne a mesiace jednou osobou?
Máme dnes Deň Ústavy SR a mám dojem, že sľub, ktorý podľa Ústavy skladajú členovia vlády a poslanci a poslankyne parlamentu na vernosť Ústave a zákonov, vo veľkej časti lepšie a viac dodržiavajú bežní občania Slovenskej republiky. Bez osláv. Bez fanfár. Bez veľkých, ale prázdnych slov. Denne. Tak je to správne.
Snáď budeme môcť to isté čo najskôr povedať aj o svojej vláde a parlamente.