Šikanovanie ako súčasť systému úspešných škôl

Častým obrazom žiaka, ktorý šikanuje svoje okolie, je chlapec zo zlých pomerov, zlý žiak alebo inými slovami miestny detský grázel. Množstvo nedávnych medializovaných prípadov šikanovania, ktoré sa odhalilo najmä v prostredí mimo školy, však ukazuje iný profil mládeže, ktorá organizuje pohon na svojich rovesníkov a spolužiakov a opakovane ich ponižuje.

05.09.2022 14:00
debata (2)

Neraz sú to deti z takzvaných slušných rodín, deti úspešných rodičov. A to nie je náhoda. Jedným z prejavov šikanovania je, že je to nie individuálna, ale kolektívna záležitosť. Ide buď o otvorenú spoluprácu alebo aspoň schvaľovanie ponižovania dieťaťa a človeka skupinou alebo okolím. Nie sú to individuálne konflikty, ale opakované, teda systematické správanie, ktoré má (lebo aj má mať) svedkov. Šikanovanie sa usiluje nastoliť nejaký druh poriadku. A práve predstava malého tyrana z rozvráteného prostredia, vyvrheľa, ktorý terorizuje svet slušných ľudí, zakrýva svet, v ktorom je šikanovanie prirodzenou súčasťou socializácie, teda prípravy na skutočný život.

Škola ako kasárne?

Nie náhodou je šikanovanie najrozšírenejšie a najviac sa spája s prostredím armády a s väzením. Šikanovanie sa v nich stáva súčasťou prípravy na svet, v ktorom víťazí najsilnejší. Ľudskosť či rešpekt k ľudskej dôstojnosti v ňom nemajú vonkoncom žiadne miesto. V armáde aj vo väzniciach bývajú bežné – hoci nie vždy legálne – praktiky, že silnejší medzi odsúdenými alebo radovými vojakmi nastoľujú a udržiavajú poriadok. To využíva vedenie týchto inštitúcií na udržiavanie systému v chode. Lebo v spomenutých inštitúciách je systém dôležitejší ako jednotlivec.

Ako to však súvisí so súčasným školstvom? Práve v tom, ako sa v súčasnosti školský systém posúva čoraz väčšmi k tlaku na výkon, teda k neustálej súťaži o to, kto alebo ktorá škola bude najlepšia. V takomto systéme je jednotlivec, ktorý neprispieva k úspechu celku, vnútorným nepriateľom. A to nielen pre vedenie škôl, ale aj pre kolektívy, často len detské skupiny.

Márne sa hovorí o integrácii ľudí s rôznymi špecifickými potrebami. Systém nastavení na súťaženie v rebríčkoch a súťažiach mení ľudí – v prípade základných škôl len deti – na zbytočnú záťaž s cieľom dosahovať lepšie a lepšie výsledky. Paradoxne aj školy, súkromné alebo cirkevné, ktoré deklarujú, že ich ciele sú odlišné od štátneho školského systému a tvrdia, že na prvé miesto kladú žiaka, rady a veľmi často ukazujú, aké sú úspešné v rebríčkoch najrôznejších druhov.

Pasca pre pedagógov

Samotní pedagógovia sú však v boji proti šikanovaniu a kultúre ponižovania vo svojom prostredí bezmocní. Najväčším problémom je totiž veľmi častá situácia, že šikanujúcimi sú deti s nadpriemernými alebo aj výbornými výsledkami. Teda tí, čo robia škole dobré meno a posúvajú ju v rebríčkoch ďalej.

Ak by aj učiteľ vedel o takýchto páchateľoch, stojí pred dvoma neprekonateľnými prekážkami. Prvou je tlak rodičov, ktorí svoje deti drezúrujú a pomáhajú škole vytvárať superhrdinov a pripravovať deti na spoločnosť, v ktorej víťazia len tí najlepší a najsilnejší. Lebo práve takíto rodičia sa vedia najlepšie aktivizovať pri obhajobe najlepšieho záujmu svojho dieťaťa a zvyčajne sú aj v rôznych štruktúrach školy.

Sme súčasťou sveta, v ktorom vládne boj o prežitie. O prežitie najlepších, ako učia v súčasnosti aj školy naše deti. Ak však chceme, aby školy boli predovšetkým priestorom bezpečnej a humánnej socializácie, treba ich vytrhnúť z praktického života, v ktorom majú šancu len tí najlepší a tí s najtvrdšími lakťami. V takomto svete totiž zostáva veľká väčšina spoločnosti porazená.

Druhou prekážkou je tlak vedenia škôl a zriaďovateľov, ktorí chcú mať výkladné skrine. Pre nich má väčšiu hodnotu, vytvárajúcu dobré meno školy, úspešný reprezentant vo futbale, vo Hviezdoslavovom Kubíne alebo v matematickej olympiáde. Dieťa zo zlých pomerov, ktoré nemá doma stimuly k excelentnosti, alebo dieťa s odlišnou farbou pleti či odlišným kultúrnym pôvodom, ktoré je najľahším terčom stigmatizácie, je len zbytočnou komplikáciou pri čo najhladšom dosahovaní excelentnosti.

Už medzi deťmi existujú spolužiaci, ktorých ostatní označujú ako „brzdy“. A ak aj systém a škola sú nastavené na odstraňovanie „bŕzd“, vytvárajú živnú pôdu pre šikanovanie. Lebo šikanovanie nie je nič iné ako obyčajný násilný pokus presadiť, aby svet fungoval len podľa pravidiel tých, čo šikanujú.

Dnešok môžeme teda vidieť ako militarizáciu spoločnosti nielen tým, že investujeme stále viac do vojny a zbrojenia. Sme súčasťou sveta, v ktorom vládne boj o prežitie. O prežitie najlepších, ako učia v súčasnosti aj školy naše deti. Ak však chceme, aby školy boli predovšetkým priestorom bezpečnej a humánnej socializácie, treba ich vytrhnúť z praktického života, v ktorom majú šancu len tí najlepší a tí s najtvrdšími lakťami. V takomto svete totiž zostáva veľká väčšina spoločnosti porazená.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #školy #šikanovanie