Matovičova sekta: Robili sme na tom, robíme na tom, toto je výsledok

Slová v titulku sú plastickým zobrazením politiky poslaneckého klubu OĽaNO v ostatných mesiacoch. Rámcujú obdobie fungovania bývalej vládnej koalície, ale tiež vnútorné nastavenie a prednostne politiku súručenstva, ktoré je výhradným majetkom Igora Matoviča.

07.09.2022 11:00
debata (24)

Rozhovor s podpredsedom NR SR Gáborom Grendelom, ktorý chcel byť kedysi „novým boľševikom“ (ako ambície Lipšicovho pokusu o Novú väčšinu svojho času v roku 2012 označil politológ Michal Horský), no dnes je už len vazalom svojich ambícií a zamestnancom jednoosobovej eseročky OĽaNO+, nakoniec podčiarkuje sektársky charakter „politickej strany“ vo vlastníctve ministra financií. Faktom je, že jedným zo symptomatických znakov sekty je radikalizácia členov spoločenstva, ktoré slepo nasleduje charizmatického vodcu – vlastníka duší a životov členov sekty. Kamkoľvek a v čomkoľvek, hoci tým, čo hovorí dnes, často popiera to, čo povedal včera.

Tradícia „našizmu“

Kedysi údajne protikorupčné hnutie, ktoré odmietalo politiku „našich ľudí“, no štátne zákazky neraz a ochotne smerovalo k spriateleným osobám, sa prestalo hrať už aj na transparentnosť. Kým v minulosti bol Igor Matovič presvedčený, že politika sa má robiť na očiach verejnosti, a tak si nahral a nato zverejnil súkromný rozhovor s Radoslavom Procházkom, resp. teatrálne požadoval, aby rokovania vlády a koaličnej rady boli verejne streamované, dnes sa jeho verní (v jeho mene) dožadujú presného opaku.

Gábor Grendel v rozhovore pre Denník N povedal, že „politika sa nemôže robiť len na očiach verejnosti. Množstvo rokovaní, stretnutí, ktoré vedú k dosiahnutiu nejakého cieľa, musí zostať v nejakej diskrétnost“. To, že transparentnosť sa už nenosí, dokazuje aktuálna (a nie jediná) kauza z prostredia ministerstva vnútra. Igor Matovič predsa vyhral voľby a môže všetko a Július Slovák je predsa náš človek a nie nejaký „Bödör“ z minulosti, keď na Slovensku vládla „mafia“.

Kauza je vcelku jednoduchá. Typicky slovenská. Ministerstvo zrealizovalo verejné obstarávanie a „náhodou“ ho vyhral „náš človek“ – obyčajný Slovák. Lenže v čase tzv. rozviazaných rúk sa na obstarávanie pozrel Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý konštatoval pochybenie a ešte vyrubil pokutu. Čo na to transparentné ministerstvo? Odvolalo sa. Lenže v odvolacom orgáne v Rade ÚVO sedia dvaja pracovníci ministerstva, z ktorých jeden – Ľubomír Kubička – šéfuje verejnému obstarávaniu na ministerstve a aktuálne sa ešte uchádza o post šéfa ÚVO. Ukážkový návrat do budúcnosti. Do sveta, z ktorého nikdy nechceli odísť, navzdory tomu, že to pred voľbami „slušne“ sľubovali.

A čo na to Gábor Grendel? „A myslím si, že výsledky ministerstva vnútra, nech sa vám zdá pán minister akýkoľvek nevýrazný, budú najlepšie v histórii Slovenskej republiky. Uvidíte. Keď sa táto vláda raz skončí a prídu iní, uvidíte, že výsledky aj ďalších ministrov budú také, ktoré Slovensko posunuli výrazne ďalej oproti tomu, čo tu bolo.“

Opojení a závislí

Členovia Matovičovej sekty žijú vo svojom svete. Opojení a závislí od svojho zamestnávateľa pokračujú v jeho deštrukcii liberálnej demokracie, právneho štátu a akejkoľvek nádeje vo fungujúci systém. Dláždia cestu jeho dystopickej „spasiteľskej“ misii, na konci ktorej sa môžeme reálne vrátiť v čase. Neakceptujúc realitu. Odmietajúc dôsledky toho, čo hovoria a čo činia. „Trváme na tom, že neexistuje jediný dôvod na odstúpenie Igora Matoviča, pretože patrí medzi najvýkonnejších ministrov a vždy chránil verejný záujem,“ povedal po „firemnom“ teambuildingu predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.

Členovia Matovičovej sekty žijú vo svojom svete. Opojení a závislí od svojho zamestnávateľa pokračujú v jeho deštrukcii liberálnej demokracie, právneho štátu a akejkoľvek nádeje vo fungujúci systém.

Realita je však taká, že Igor Matovič je jednoznačne najnedôveryhodnejší minister súčasnej vlády (a pravdepodobne i našej politickej histórie). Realita je taká, že ministerstvo (a vláda) sa stali len nástrojom jeho momentálnych emočných pohnútok, ktoré oscilujú medzi chuťou spasiť nás či pomstiť sa tým, ktorí si to (ne)zaslúžia. Realita je taká, že Igor Matovič a jeho „zamestnanci“ postupne deštruujú posledné zvyšky liberálnej demokracie a právneho štátu, ktoré prežili dvanásť rokov vlády Fica.

To, čo pred desaťročím o Matovičovi písal Michal Horský, si dnes uvedomujú i tí, ktorí ešte pred tromi rokmi videli v Matovičovi demokratického politika. Martin Šimečka v Denníku N v ostatný piatok povedal: „To, čo sa stalo počas tohto leta, a deje sa to už dva roky vinou Igora Matoviča, je, že sa vytráca autorita demokratických strán. Ľudia prestávajú veriť v to, že demokratické strany sú schopné vládnuť, a tak prestávajú veriť v demokraciu. (…) Rozvrátil vieru v demokratické vládnutie.“

Slová Gábora Grendela sú tak v konečnom dôsledku v niečom pravdivé. On a jemu podobní obyčajní ľudia a závislé osobnosti roky prácou pre Igora Matoviča robili na tom, aby občania stratili vieru v politický systém, ostatné týždne, dni a hodiny robia na tom, aby sa viera zmenila na nenávisť a výsledkom bude niečo, čo nepostihne len členov sekty, ale negatívne postihne celú spoločnosť. Robili na tom, robia na tom a toto je výsledok.

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba
Viac na túto tému: #OĽaNO #Igor Matovič #Gábor Grendel #Michal Šipoš
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy