Strašenie neprekryje katastrofálne vládnutie
Pri strašení zabúdajú na dve veci. S väčšinou 95 mandátov im stačilo normálne a kompetentne vládnuť a slušne sa správať. Mohli sa tak vyhnúť obavám z predčasných volieb. Za to, že toho neboli schopní, nemôže opozícia. Po druhé, sami už hlasovali s fašistami a drvivá väčšina ľudí nemá strach ani tak z „návratu mafie“, ako z hrozného vládnutia bez konca v situácii existenčného ohrozenia a neistoty z budúcnosti.
Vláda ich každodenne presviedčala, že jednoducho nedokáže racionálne, opierajúc sa o dohodu so sociálnymi partnermi a bez sprievodného politického cirkusu riešiť problémy občanov. Dopustila zlyhávanie základných verejných služieb, ako sú zdravotníctvo či školstvo. Katastrofálne výsledky dosiahla aj pri covidovej kríze. Strašenie je len zúfalým pokusom udržať si akú-takú legitimitu na ďalšie vládnutie a zastrieť fakt, že koalícia sa sústavne hašterí a nedisponuje vzdelanými skúsenými politickými lídrami schopnými robiť krízový manažment v mimoriadne zložitej situácii doma i v EÚ a získavať preň potrebnú podporu verejnosti. Reči o „návrate mafie“ majú tiež odkloniť pozornosť od toho, že Matovič a spol. spôsobili takú chuliganizáciu politiky, že vlastne všetko v nej je už dovolené a rozvracia morálne základy spoločnosti.
NAKA ako záchranca upadajúcej koalície?
Ďalší motív predlžovania hrôzy bez konca uviedol komentátor Peter Schutz, keď napísal, že oproti špekulatívnemu tvrdeniu „čím neskôr voľby budú, tým horšie dopadnú koaličné strany“, je zdravší argument „čím neskôr budú voľby, tým širší priestor bude pre NAKA, aby zvládla svoje poslanie“. Týmto poslaním je zrejme potvrdiť prezumpciu viny niektorých osôb, na ktorej nástoja autorka pexesa a hlavný hlasosmerobijca a príslušníci jeho sekty. Ide o svojráznu interpretáciu tézy, že polícia má rozviazané ruky. Pôvodne sa konsenzuálne prijímala tak, že politika polícii nemá brániť v plnení jej povinností stanovených zákonom a že má postupovať podľa Pellegriniho zásady „padni, komu padni“. To je však niečo iné ako NAKA verejne z politických pozícií motivovať, aby konala voči konkrétnym osobám.
Navyše, téza o rozviazaných rukách nemení fakt, že polícia má ruky zviazané zákonom. Podľa dekana PF UK E. Burdu je účinný boj proti trestnej činnosti a spravodlivé potrestanie páchateľov možné výlučne zákonnými prostriedkami a pri rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb. „Každý prípadný pokus o uplatňovanie politiky účel svätí prostriedky musí byť odmietnutý ako neakceptovateľný a jednoducho nezlučiteľný so zásadami právneho štátu,“ povedal tento expert na trestné právo.
Vládna garnitúra v sebe živí nádej, že keď postaví pred súd Fica a Kaliňáka, tak vyvolá v spoločnosti obrovskú katarziu, a tá jej odpustí aj neodpustiteľné hriechy z vládnutia.
Problém s uplatňovaním Schutzovej tézy je aj v tom, že sa nakopilo príliš veľa indícií a dôkazov, že časť príslušníkov NAKA a ľudí zo špeciálnej prokuratúry aj s vedomím nadriadených zložiek konala práve podľa onej jezuitskej zásady a porušovala základné práva a slobody, čo potvrdil vo viacerých prípadoch aj Ústavný súd. A preto sa sami môžu stať predmetom vyšetrovania.
Takže výkriky o strachu pred spravodlivosťou sa môžu týkať nielen ľudí z bývalej vládnej garnitúry, ale aj z tej súčasnej, ktorá sa preto usiluje vyhnúť predčasným voľbám. Živí v sebe dvojakú nádej. Na jednej strane, že keď postaví pred súd R. Fica a R. Kaliňáka, tak vyvolá v spoločnosti obrovskú katarziu, a tá jej odpustí aj neodpustiteľné hriechy z vládnutia a vlastné klientelistické škandály a preferencie vládnucich strán sa zdvihnú. Na strane druhej, že sa jej podarí eliminovať osoby zo súčasnej opozície, ktoré by mali eminentný záujem iniciovať po voľbách trestné stíhania voči dnešným mocným a ľuďom z ich štruktúr.
Zhubné následky predlžovania agónie
Túto ilúziu spoľahlivo rozbije predseda OĽaNO, ktorý sa v novej situácii menšinovej vlády bude správať ako Bourbonovci, lebo nezabudol na svoje politické maniere a nič sa nenaučil. Menšinové vládnutie bude seriálom citových vydieraní na adresu SaS, aby podporila vládne návrhy, a hrubých útokov, keď tak neurobí. Aj v čase bezprecedentnej vnútornej i medzinárodnej krízy bude Matovič robiť politiku na obraze nepriateľa a rozdeľovať vládu i spoločnosť, lebo inak to nevie. Výsledkom bude meškanie a nízka kvalita prijímaných krízových opatrení, ďalší pád preferencií vládneho trojlístka, nárast frustrácie a radikalizmu v spoločnosti.
Ak sa k tomu pridá odmietnutie zmeniť ústavu a umožniť konanie predčasných volieb, bude sa prehlbovať nedôvera v demokraciu a v platnosť článku dva ústavy, že moc pochádza od občanov. Politika sa tak môže preniesť z parlamentu do ulíc. Prezidentka sa mohla vyhnúť spoluzodpovednosti za tento vývoj, keby sa bola okamžite po prijatí petičných hárkov obrátila na Ústavný súd so svojimi pochybnosťami o súlade otázok s ústavou a dala tak najavo, že nechce zbytočne odďaľovať referendum.