Kráľovná a my. O privilégiách britskej aristokracie

Dlhé roky sa hovorievalo, že zmysel britskej kráľovskej rodiny je čisto dekoratívny, jej ceremónie atrakciou pre turistov a jej škandály vítanou potravou pre bulvár. A veru, že si – dnes už síce matne, ale predsa – pamätám celú sériu škandálov ťahajúcich sa od svadby teraz už Karola III. s „neurodzenou“ Dianou, jej podvádzanie, komplikované vzťahy všetkých rodinných príslušníkov až po „odcudzenie sa“ princa Harryho a jeho manželky Meghan...

16.09.2022 14:00
debata (8)

Iste, kráľovnej Alžbete sa škandály vyhýbali, alebo ona šikovne im. Ale všimnite si, všetky nie sú o ničom inom iba o rodinných techtloch-mechtloch. Alžbeta bola dôstojná panovníčka aj milá pani. Zažil som ju osobne v roku 2008. Ako predseda Zahraničného výboru NR SR som jej vtedy predstavoval našu vládu. Aj sme v širšej spoločnosti povečerali. Správala sa veľmi civilne, čo je dnes prirodzené azda pre všetkých príslušníkov európskych kráľovských rodín. Feudálny spôsob správania už vymizol. Aj preto, že v politickej a mocenskej realite jednotlivých štátov už vlastne žiadnu moc nemajú.

Slovensko je republikánske

Osobne som antirojalista a republikán. Myslím, že idey Francúzskej revolúcie, rovnosť, ľudské práva, oddelenie štátu a cirkvi a plnohodnotná demokracia, v monarchistických režimoch existujú stále len v pokrivenej podobe. Rojalizmus, nech by aj bol akokoľvek formálny a ozdobný, je v protiklade s ideou demokracie a rovných práv. Na tomto presvedčení sa zrodila aj Česko-slovenská republika. Bola výsledkom vypätého protimonarchis­tického zápasu; odmietla historické právo a nahradila ho právom národov na sebaurčenie. (Tým právom, na základe ktorého dnes odsudzujeme ruskú inváziu na Ukrajinu ako porušenie medzinárodného práva.) Práve na tomto princípe zrušila prvá česko-slovenská vláda všetky aristokratické privilégiá, ba vyvlastnila aj šľachtické majetky – ako produkt priameho vykorisťovania poddaných.

Niekedy je mi do smiechu a niekedy do zúfalstva, keď počujem či čítam v našich médiách, a to aj vo vyjadreniach historikov či múzejníkov, zromantizované opisovanie pováh a činov našich zemanov či aristokracie: áno, nepochybne boli aj kultivovaní, scestovaní, osvojili si scivilizované správanie, ba boli občas aj dobročinní. Ale v princípe vždy ako výsledok hrubej represie, krutého zaobchádzania a vyciciavania poddanstva.

Britská aristokracia

Britská kráľovská rodina žije a udržuje si svoje privilégiá z peňazí daňových poplatníkov, ktorí sú stále poddanými Jej Veličenstva. A aj keď sa mnohí jej príslušníci dajú na podnikanie, ich postavenie a príjmy ich od začiatku stavajú do neporovnateľne výhodnejšej pozície oproti iným. Navyše v Spojenom kráľovstve naďalej existuje celý systém zákonodarstva, ktoré udržuje aristokraciu ako privilegovanú vrstvu nielen v dekoračnom zmysle: viac ako 50 % pôdy je stále v rukách aristokracie; v tomto sa od 18. storočia zmenilo iba to, že pozemkoví vlastníci poberali z fondu spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ dotácie, o ktorých sa našim slovenským „grófom“ ani nesníva.

Seriózne štúdie ukazujú, že britská aristokracia sa masívne vyhýba plateniu daní; nezakryte obchoduje s feudálnymi titulmi od lordstva po barónstvo. No a miesto v Snemovni lordov, je od roku 1958 doživotné a spojené s príjmom (300 nezdanených libier denne). Pozemky sú dotované, rezidencie zdaňované menej ako nearistokratické nehnuteľnosti. V skratke: celé britské zákonodarstvo je prispôsobené tak, aby privilégiá a príjmy aristokracie ostali skryté. Veľká časť tejto nobility študuje na najprestížnejších školách, predovšetkým v slávnom Etone. Združujú sa v takých istých kluboch ako v 18. storočí, holdujú tým istým hrám (konské pólo, poľovačky, chovanie koní a poľovných psov, streľba…) A pekne sa zachováva aj rozdiel v jazyku, v rečových zvykoch atď.

Briti a my

Nie je veru čo obdivovať na 70 rokoch britskej histórie. Alžbeta II. nebola ani tak symbolom stability, ako to interpretuje väčšina komentátorov, ale skôr bola svedkom úpadku Spojeného kráľovstva: od nedobrovoľnej straty skoro všetkých kolónií (v boji o ktoré sa Briti dopustili nespočetného množstva zločinov až po koncentračné tábory v Keni, ktoré sa zavreli až začiatkom 60. rokov) cez neuveriteľné poníženie v Suezskej vojne až po nárast anglického nacionalizmu, ktorého výsledkom bol brexit.

Alžbeta II. nebola ani tak symbolom stability, ale skôr bola svedkom úpadku Spojeného kráľovstva: od nedobrovoľnej straty skoro všetkých kolónií cez neuveriteľné poníženie v Suezskej vojne až po nárast anglického nacionalizmu, ktorého výsledkom bol brexit.

Iste, môžeme si panovníčku Alžbetu II. uctiť, ale nesmieme zabudnúť, že Slovensko je dnes z hľadiska prekonania feudality oveľa ďalej ako britská monarchia. A to som nespomenul ešte celý súbor politických mechanizmov (od volebného systému, dominancie výkonnej moci nad zákonodarnou, konflikty záujmov atď.), ktoré sú v kontinentálnej demokratickej Európe nepredstaviteľné. Hodnotovo sme nepochybne naším republikanizmom a občianstvom od britského monarchizmu a poddanstva historicky na míle vpredu. A tak ani to spustenie zástav na pol žrde pred Prezidentským palácom, bez ohľadu na to, že tak urobilo veľa krajín, nie je v línii našej historickej tradície.

Zástavy sme mali spustiť na počesť Michaila Gorbačova, muža, ktorý priamo ovplyvnil náš osud, umožnil nám návrat k demokracii, slobode a národnej suverenite – k historickému dedičstvu nášho vyspelého republikanizmu. Treba si uctiť aj iných, ale predovšetkým tých, ktorí prispeli k našej pokrokovej tradícii.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Alžbeta II. #kráľovná Alžbeta II. #Spojené kráľovstvo #britská monarchia
Flowers