Ako prežiť krízu (v zdraví)

Ako prežiť krízu bez ujmy na fyzickom a psychickom zdraví? Okrem ambície, dobrej vôle a „peňazí, peněz a peňeži“ je treba mať aj vieru v lepšiu budúcnosť.

22.09.2022 14:00
debata

Začiatkom roka výskumníci Národnej banky a Masarykovej univerzity Fabo, Guzi a Šofranková publikovali štúdiu, v ktorej vyrátali výšku nevyhnutných nákladov bežnej domácnosti na prežitie. Použili referenčné nutričné odporúčania Svetovej obchodnej organizácie a typický nákupný košík upravili o naše záhradkárske a hubárske úspechy. Náklady na bývanie odhadli podľa toho, či domácnosť platí komerčný, alebo sociálny nájom, alebo býva vo vlastnom. Dopravu obmedzili na mesačné predplatné MHD a jednu jazdu taxíkom. Medzi ostatné náklady zarátali skromný nákup oblečenia v second hande, malý nákup učebných pomôcok, pár liekov, najlacnejšiu tarifu na telefonovanie, kultúru za deväť eur mesačne na dospelého a jeden domáci osemdňový výlet ročne. Domácnostiam pridali aj päť percent výdavkov ako sporenie na nepredvídané náklady.

Slovensko nepraje vysokým mzdám. Napriek zlepšeniu mzdy tvoria len 44 percent HDP, kým v Rakúsku 50 percent a v Nemecku 53 percent.

Minimálne náklady na prežitie štvorčlennej domácnosti dvoch dospelých a dvoch detí sa podľa ich výpočtu takmer nelíšili v Bratislave a na vidieku: vo vlastnom byte by domácnosť potrebovala približne 850 eur, v sociálnom nájomnom bývaní 1 050 eur a v komerčnom podnájme 1 350 eur mesačne. Pritom výška životného minima bola len 561 eur a čistý príjem z dvoch minimálnych platov bol len 1 050 eur. Čistý príjem z dvoch priemerných platov bol 1 820 eur – takúto štvorčlennú domácnosť od úplného mimina delilo len 470 eur mesačne.

V súčasnosti sú náklady vyššie a hoci je vyššia aj úroveň životného minima, 612 eur, zďaleka nepokrýva náklady ani z roku 2020. Ministerstvom sľubované zvýšenie dávky v hmotnej núdzi o 13,40 eura v tom naozaj nehrá žiadnu rolu a zasluhovalo by si serióznu reformu. Podobne aj minimálna mzda sa zvýšila, ale ani dvaja dospelí by svojím príjmom nevykryli minimálne náklady svojej rodiny.

Ak by minimálne náklady rástli rovnako ako inflácia, domácnosť v komerčnom podnájme by v tomto roku potrebovala mesačne aspoň 1 540 eur. Dva čisté priemerné platy dávajú 2 050 eur, väčšina slovenských domácností však zarába menej, lebo Slovensko nepraje vysokým mzdám. Napriek zlepšeniu mzdy tvoria len 44 percent HDP, kým v Rakúsku 50 percent a v Nemecku 53 percent.

Akú stratégiu prežitia nám teda radia ekonómovia? Ťažko povedať, mlčať v ťažkých časoch je pre ekonómov zlato. V zásade by sa však asi zhodli na kontrole príjmov, výdavkov a splátok.

Pre domácnosť je dobré, ak obaja dospelí nepracujú v tej istej firme alebo v tom istom odvetví. Ako budú rásť ceny, klesne dopyt po niektorých tovaroch a službách a firmy budú prepúšťať. Preto istota príjmu je dnes prioritou a každý príjem, aj vo forme vlastnej zeleniny, sa ráta. A nedajme sa zmiasť niekoľkými inzerátmi na dobre platené pozície v Bruseli a mnohými na zle platené pozície na Slovensku. Pri výdavkoch treba byť ostražitý – šetriť, kde sa dá, zmeniť svoje spotrebiteľské návyky, vyhýbať sa podvodníkom, ignorovať reklamy a zbytočne sa nezadlžovať. A pokiaľ možno, nekúriť plastmi viac ako po iné roky. Síce to nikto nekontroluje, ale je z toho rakovina. Pri splátkach je výhodné využiť odklad na lepšie časy.

Bezvýchodisková situácia pre mnohých jednotlivcov je zlá aj pre štát, ktorý si už dlho buduje imidž neschopného a nespoľahlivého. Inflácia a životné náklady nás možno privedú k tomu, aby sme nevolili podľa toho, ako veľmi jeden predseda nenávidí toho druhého, ale aspoň trochu aj podľa potrieb ekonomiky.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #mzda #inflácia na Slovensku
Flowers