Zabudnutý odkaz

Pred 30 rokmi, 29. septembra 1992, Slovenská národná rada (SNR) vyhlásila 29. august, deň vypuknutia SNP, za štátny sviatok. Dodnes som hrdý, že som bol jedným z jeho predkladateľov za SDĽ.

27.09.2022 14:00
debata (11)

Na samostatnosť sa pripravujúca Slovenská republika sa tak postavila na národnú a zároveň európsku tradíciu antifašistického zápasu. Zákon sme schválili po veľkom politickom boji s reprezentantmi ľudáctva a neoľudáckych politických prúdov. Uplynulé roky ukázali, že 29. august sa stal štátnym sviatkom nepochybne zjednocujúcim slovenskú spoločnosť. Ba dokonca aj viacerí ľudia, ktorí vzišli z radov kotlebovcov, sa dnes k tejto významnej dejinnej udalosti hlásia. Aj to svedčí o sile povstaleckej tradície. Deň vypuknutia SNP sa stal ľudovým sviatkom.

Tradície SNP

Aj 30. výročie schválenia 29. augusta za štátny sviatok je vhodnou chvíľou pripomenúť si, že úloha bojovať proti prejavom fašizmu a ich schvaľovaniu v minulosti aj prítomnosti je trvalá. Je tiež príležitosťou pripomenúť si hlavné tradície SNP.

Politická tradícia SNP spočíva v tom, že v mene nadradeného národného záujmu boli schopné spojiť sa a spolupracovať politické sily s úplne odlišnými programami a predstavami o usporiadaní spoločnosti.

Slovenskí vojaci a partizáni preukázali veľkú odvahu a statočnosť a viazali dva mesiace sily štyroch nacistických divízií. Vďaka ich ozbrojenému vystúpeniu sa Slovensko stalo súčasťou svetovej antifašistickej koalície a zaradilo sa medzi víťazov druhej svetovej vojny. Predstavme si , že by slovenská armáda bola musela bojovať po boku nemeckého Wehrmachtu proti postupujúcej Červenej armáde. Hrdinstvo bojovníkov SNP je zaslúžene na vrcholnom mieste bojových tradícií Ozbrojených síl SR. Politická tradícia SNP spočíva v tom, že v mene nadradeného národného záujmu boli schopné spojiť sa a spolupracovať politické sily s úplne odlišnými programami a predstavami o usporiadaní spoločnosti.

Napriek zásadným rozdielom v politických ideológiách a cieľoch urobili Vianočnú dohodu v roku 1943, založili ilegálnu SNR, ktorá pripravila povstanie a potom spravovala povstalecké územie a vykonávala na ňom štátnu moc. Tú SNR, ktorá bola reprezentantom slovenskej národnej svojbytnosti, pretrvala dodnes a je naším zákonodarným zborom. Tradícia spolupráce politikov rozdielnych názorov sa môže stať základom vlády, ktorá bude po parlamentných voľbách vyťahovať spoločnosť z marazmu, do ktorého ho dostala súčasná rozhádaná a amatérska vládna koalícia.

Štátoprávna tradícia SNP je kolískou našej dnešnej demokratickej štátnosti. Bola to povstalecká SNR, ktorá prišla s koncepciou obnovy spoločného štátu s českým národom na princípe rovný s rovným. Teda na báze federácie. Táto koncepcia sa udržiavala proti čechoslovakistickým predstavám v tvrdých politických zápasoch. Povstalecké vedenie sa stalo obeťou vykonštruovaného procesu proti tzv. slovenským buržoáznym nacionalistom. Napokon v rámci obrodného procesu, ktorý sa začal v januári 1968, A. Dubček a G. Husák – obaja účastníci SNP – vybojovali vznik slovenskej štátnosti na základe ústavného zákona o československej federácii. Práve étos SNP bol tou silou, vďaka ktorej sa zrodila 1. 1. 1969 dnes už samostatná SR.

Reakcia na klerikálny štát

Na jeden odkaz SNP sa však zabúda. V reakcii na skúsenosť s klerikálnym štátom, ktorý Dominik Tatarka nazval farskou republikou, je vo Vianočnej dohode aj táto veta: „Zachovaná má byť sloboda náboženských vyznaní, vylúčený má byť však vplyv cirkvi na smer a vedenie štátu.“ Toto volanie po laickom charaktere obnoveného štátu bolo odpoveďou na realizáciu Tisovho programu „kresťanského slovenského národa“. Krátko po vzniku Slovenského štátu ho charakterizoval o. i. slovami: „Veľa sme toho vykonali, aby sme posilnili katolícky život a jeho korene (sa zapustili) hlbšie. Vo všetkých školách visia krucifixy. Náboženská výchova je povinná. Vojaci sa musia zúčastňovať duchovných cvičení. Zaviedli sme reguláciu predaja, aby sme podporili posvätnosť nedele. Tlač, film, rozhlas, umenie a literatúra – to všetko sa chystáme pokresťančiť.“

Pestovanie povstaleckej tradície prispelo k tomu, že dnes už nikto z predstaviteľov neoľudáctva neobhajuje to, čo Vianočná dohoda označila za „fašistické, rasistické, totalitné“. To, čo však naďalej obdivujú a čo sa postupne usilujú vrátiť do spoločenskej reality, je spájanie politického katolicizmu a hlinkovského nacionalizmu, teda kresťansko-národný štát. Aj preto sú takí fascinovaní V. Orbánom a zaklínajú sa prorodinnou politikou. A na rozdiel od štandardných kresťanských demokratov v štátoch EÚ, ktorí po vojne prijali náboženstvo za súkromnú záležitosť, naši neoľudáci sa podľa Tisovho vzoru snažia prinavrátiť Boha do verejného života, ovládnuť školstvo a kultúru, cez zákony podriadiť občanov požiadavkám fundamentalistickej katolíckej dogmatiky.

Presne v duchu odkazu povstaleckej SNR je však v našej ústave zakotvené, že Slovenská republika je laickým štátom. Jej prvý článok znie: „Slovenská republika je zvrchovaný demokratický právny štát. Neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.“ No nielen preto sú kultúrne vojny proti duchu ústavy. Posledné sčítanie ľudí ukázalo, že na Slovensku žije štvrtina ľudí bez vyznania. Nikto by im nemal nanucovať svoje radikálne náboženské predstavy.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #SNP #fašizmus #Slovenská republika
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy