Taliansko zabočilo doprava

Dopadlo to podľa očakávania. Tri pravicové strany - Bratia Talianska (BT) na čele s Giorgiou Meloniovou, Liga (L), ktorú vedie Matteo Salvini a Forza Italia (FI) s politicky nesmrteľným Silviom Berlusconim - vytvorili koalíciu a podľa prieskumov mali získať okolo 42 % hlasov.

27.09.2022 17:00
debata (1)

Ľavicové strany, Demokratická strana (DS) s Enricom Lettom a tzv. tretí pól išli do volieb samostatne a predpovedali im približne 28 %. K ľavému stredu prieskumy priraďovali aj Hnutie piatich hviezd (H5H) s 12 %, ktoré do volieb viedol Giuseppe Conte.

Výsledky však každá strana vnímala po svojom. BT oslavovali veľké víťazstvo, hoci získali len percento viac, ako im predpovedali (26 %), no v porovnaní s voľbami v 2018, keď dostali 4 %, to bol závratný skok. Salvini sa líškal aktivistom svojej strany, lebo po zisku 8 % oproti 17 % z roku 2018 to nebol práve úspech a môže čakať, že mu to v strane nedarujú. FI si tiež nepolepšila, proti 14 % z 2018 je terajších 8 % len cenou útechy, ale Berlusconimu to stačilo, aby o svojej strane hovoril ako o rozhodujúcej zložke budúcej vládnej koalície. Sám sa stal senátorom a možno bude nakoniec aj „presidente“. Síce nie republiky, v jeho veku to už asi nestihne, ale v senáte to možno skúsi.

Giorgia Meloni sľubuje, že Talianov nesklame, svet a Európa sa však obávajú, či to nebude sklamanie pre nich.

DS berie výsledok 18 % ako prehru, hoci v porovnaní s výsledkom v roku 2018 si dokonca o nejakú desatinu percenta polepšila. Letta ohlásil na jar budúceho roka kongres, kde by sa malo hovoriť predovšetkým o smerovaní strany, nie o voľbe nového tajomníka, pričom svoju kandidatúru vylúčil. Pred voľbami sa pokúšal spojiť sily aj naľavo od stredu, navrhoval „široké pole“ a hovoril o užitočnom hlasovaní, no Conte mu odpovedal, že existuje len správne hlasovanie a spojenectvo odmietol. Neželal si, aby H5H voliči brali ako ľavicovú stranu, chcel sa vrátiť k pôvodnej podobe H5H ako k hlasu ľudu bez ideologického vyhranenia. Za prehru ľavého spektra označil výsledok volieb aj Carlo Calenda z hnutia Akcia, súčasti tretieho pólu, lebo nesplnil hlavnú úlohu – nezastavil krajnú pravicu.

Za príčinu prehry ľavice viacerí politici i komentátori označili neschopnosť jej predstaviteľov ísť do volieb spolu. Tým vyslali voličom signál, že ťažko vytvoria stabilnú vládu, keď sa nevedia dohodnúť na spoločnom postupe. Giuseppe Conte bol s výsledkom volieb, naopak, veľmi spokojný, hovoril o úspešnom finiši svojho hnutia, lebo získalo 15 %, hoci prieskumy mu dávali 12. Je to zvláštna satisfakcia, keď si uvedomíme, že v porovnaní s 32 % z roku 2018 to nie je ani polovičný úspech a neochota ísť do volieb spolu so stranami ľavice možno zapríčinila celkové zlyhanie tohto zoskupenia.

Spomína sa však aj ďalšie príčina, ktorá uškodila DS, a tou bola lojálnosť k vláde Maria Draghiho. Bola jej súčasťou, podporovala jej program a zostala mu verná, na rozdiel od L a FI, ktoré prestali Draghiho podporovať a naskočili do rozbehnutého vlaku BT, ktorý v opozícii rýchlo napredoval. Ako opozícia voči vlastnej vláde vystupoval aj Conte, ktorý v parlamente síce hlasoval za podporu Ukrajiny, no na verejnosti kritizoval Draghiho súhlas s dodávkami zbraní. Matteo Renzi z ľavicového Živého Talianska to označil za nechutný spôsob robenia politiky. O užitočnosti Conteho pôsobenia v H5H údajne pred Grillom, otcom zakladateľom tohto hnutia, zapochyboval aj Draghi, čo Conte bral ako nehorázne zasahovanie vlády do života strany. Je to varovanie aj pre odborníkov v našej vláde. Na korektné vládnutie doplatil aj Luigi Di Maio, pôvodne hlavná tvár H5H po voľbách v 2018, ktorý obhajoval politiku Draghiho voči Ukrajine aj za cenu rozchodu s vlastnou stranou. V terajších voľbách sa nedostal ani do parlamentu. Zodpovedne vládnuť sa v Taliansku nevypláca.

Víťazstvo BT nespôsobilo na Apeninskom polostrove veľký rozruch. Taliani čelia rovnakým problémom ako zvyšok Európy, znepokojujú ich stúpajúce životné náklady, inflácia, stagnácia hospodárstva, ich starosti sú iné ako starosti politikov. Svet vidí za úspechom BT hrozbu prenikania fašistického dedičstva do verejného života. Taliani však toto hnutie sledujú už takmer osemdesiat rokov. Hneď po druhej svetovej vojne ho pod menom Talianske sociálne hnutie viedol naozaj bývalý člen fašistickej strany Giorgio Almirante a hlásil sa k jej odkazu. V priebehu rokov mala strana rôzne podoby a rôznych vodcov, vždy inklinujúcich ku krajnej pravici, no v roku 1995 sa na čelo strany dostal Gianfranco Fini, ktorý si nezakladal na fašistickej pozostalosti, nechcel sa dívať do minulosti, ale do budúcnosti Talianska a Európy. Pod menom Národná aliancia (NA) sa strana stávala klasickou pravicovou stranou a v Berlusconiho vládach hrala dôležitú úlohu. Fini bol ministrom zahraničných vecí i predsedom poslaneckej snemovne, konkuroval Berlusconimu, ktorý sa pričinil o jeho odchod z politiky a koniec NA.

V roku 2012 vznikli BT ako pokračovatelia NA, ale bez liberálnych pokušení Gianfranca Finiho, ktorého na čele strany nahradila Giorgia Meloniová. Viac radikálna, viac konzervatívna a viac nacionalistická. Potvrdzuje to aj názov strany, ktorý sa zhoduje s názvom talianskej hymny, s jej prvými slovami. Meloniová sľubuje, že Talianov nesklame, svet a Európa sa však obávajú, či to nebude sklamanie pre nich.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Taliansko #silvio berlusconi #Matteo Salvini #Bratia Talianska #Giorgia Meloniová