Môžu byť totiž varovným signálom pre zahraničných investorov, aby prehodnotili svoj prípadný investičný zámer alebo požadovali ešte väčšiu investičnú pomoc od slovenskej vlády, ak sa rozhodnú napriek všetkému tu investovať. A je to nový impulz pre ratingové agentúry postaviť sa kritickejšie k budúcemu nastaveniu ratingu SR.
Inflácia porastie, hospodárstvo poklesne
Odhady budúcoročného rastu cien vychádzajúce z predpokladu zastropovania cien energií vládou, ktoré predstavili NBS a Inštitút finančnej politiky, sa odlišujú: 18 % vs. 13,5 %. Znepokojujúcejšie je však to, že kým IFP predpokladá rast HDP (0,6 %), podľa NBS slovenský HDP poklesne o 1 percento.
V minulotýždňových Sobotných dialógoch sa E. Heger kriticky postavil k záverom ministrov EÚ pre energiu z 30. septembra. Predpokladaný termín ich konečného schválenia Európskou radou o týždeň vytvoril aký-taký čas na negociáciu. Ako ho premiér využil?
Tri konkrétne navrhované opatrenia z 30. 9. s cieľom zmierniť dosahy rastu cien energií majú realizovať jednotlivé členské štáty. Väčšina európskych štátov už dodnes mnohé opatrenia proti rastu cien energií zrealizovala. A to v rozsahu násobne väčšom ako vláda SR, ktorá ich odkladala a vyčkávala na Brusel.
Zostáva otázkou, čo je väčším strašiakom: rast cien energií alebo ich nedostatok. Podľa E. Hegera pri elektrickej energii je problematické jedno i druhé. Plynu máme v zásobníkoch dosť, to, čo nás trápi, sú jeho ceny. Naozaj?
I keď naplnenosť zásobníkov plynu sa zvýšila a podľa oficiálnych dát dosiahla 87,1 %, podľa energie-portal.sk prevažná časť uskladneného plynu nepatrí nám. Napriek tomu sa oficiálne tvrdí, že plynu budeme mať i na rozdávanie. Každý mesiac prichádza na chorvátsky ostrov Krk jeden tanker s LNG, realizuje sa LNG kontrakt zo Severného mora, očakáva sa LNG plyn z Talianska, dôvodí sa.
Z Ruska však zatiaľ ešte stále kupujeme 30 % plynu. Ak je to tak, vyhnúť sa akútnemu nedostatku plynu po prípadnom úplnom zastavení ruských dodávok by nebolo jednoduché. Dalo by sa to iba aktivovaním paragrafov o núdzovom stave v energetike podľa nedávno schváleného zákona: t. j. „znárodnením“ plynu cudzích vlastníkov. Podobne, ako by sa v prípade nedostatku elektrickej energie doma „znárodnila“ elektrická energia vyrobená na Slovensku a odpredaná do zahraničia. Inými slovami kontrakty, ktoré uzavreli Slovenské elektrárne (SE), a. s., so zahraničnými subjektmi na rok 2023, by sa anulovali.
Zlyhala politika energetickej bezpečnosti
Proti takémuto krajnému riešeniu by sa v stave núdze nemohlo namietať, no výdavky s tým spojené by zrejme musel hradiť štát. Súdne prieťahy medzi štátom a „poškodenými“ o výške náhrady by nemali konca-kraja.
Výhodnejšie riešenie by bolo nezasahovať do kontraktov o vývoze elektrickej energie, no žiadať o určitú kompenzáciu zo zvýšených nákladov na jej spätný dovoz. Hegerov apel na riešenie, v ktorom by sa s výnosom z mimoriadnej dane z nadmerného zisku solidárne podelili so Slovenskom dva štáty, do ktorých SE, a.s., predali prevažnú časť svojej produkcie, má svoje opodstatnenie.
Čo je to za politiku energetickej bezpečnosti, ktorá umožní, aby prevažnú časť obsahu zásobníkov plynu nevlastnil štát a aby prevažnú časť elektrickej energie mali možnosť Slovenské elektrárne exportovať?
Či budú Nemecko a Česko reagovať ústretovo a dobrovoľne sa rozhodnú časť príjmov z tzv. windfall tax (dane z mimoriadneho zisku) redistribuovať do SR, nevieme. Preto E. Heger v rozhovore pre FT presadzoval windfall tax na európskej úrovni a prerozdelenie očakávaných príjmov z nej (140 mld. eur) podľa toho, kto sa o ňu zaslúžil.
Zásadnou otázkou však je, čo je to za politiku energetickej bezpečnosti, ktorá umožní, aby prevažnú časť obsahu zásobníkov plynu nevlastnil štát a aby prevažnú časť elektrickej energie mali možnosť SE exportovať. Ukazuje sa, ako mnohokrát predtým, že krátkodobý zisk vlastníkov zásobníkov plynu a SE, a.s., ku ktorým čiastočne patrí i štát, môže mať závažné spoločensky škodlivé dosahy.
Vyhnúť sa najhoršiemu scenáru
Po sabotážach na Nord Stream I. a II., ktoré možno klasifikovať ako akt environmentálneho terorizmu, sa Nemecko v prípade chladnejšej zimy dostane do mimoriadne zložitej situácie. Môže sa však stať, že i dodávky ruského plynu do strednej Európy plynovodom cez Ukrajinu sa definitívne zastavia. Jedným z rizík môže byť opakovanie sporov medzi Gazpromom a ukrajinským Naftogazom okolo údajného neplatenia tranzitných poplatkov za plyn Gazpromom. Akoby sa opakovala scéna z augusta tohto roka, keď sa zastavili dodávky ropy cez ropovod Družba pre neuhradenie tranzitných poplatkov ukrajinskému Transneftu. Vtedy situáciu zachraňovali Slovnaft a MOL. Kto, ak bude treba, bude konať dnes?
NBS zvažuje aj riziko, že sa energetická kríza prehĺbi a Európa sa ocitne bez dostatočného množstva energií. To by viedlo k obmedzeniu produkcie vo veľkej časti európskeho hospodárstva. V tomto prípade by HDP na Slovensku poklesol o 4,3 %. Aby sa tento scenár nenaplnil, musí sa v EÚ a doma urobiť viac ako doteraz.