Kryptomafia: Ako podsvetie využíva virtuálne meny

Aliho Shukriho Amina, tínedžera z amerického štátu Virgínia, odsúdili v auguste 2015 za trestný čin sprisahania proti bezpečnosti štátu na 11 rokov väzenia. Prostredníctvom internetu totiž materiálne podporoval teroristov z ISIS. Amin sa k vine priznal a ukážkovo zdokumentoval, ako používal twitter na poradenstvo a podporu pre ISIS. Amin prostredníctvom twitteru poskytol návod, ako použiť bitcoin na maskovanie poskytovania financií pre ISIS a takto pomáhal priaznivcom, ktorí chceli ísť bojovať do Sýrie.

10.10.2022 14:00
debata

Nebol to však prvý prípad poukazujúci na „atraktívnosť“ tejto virtuálnej meny medzi kriminálnikmi. V septembri 2013 americké ministerstvo spravodlivosti odhalilo Rossa Ulbrichta, majiteľa a prevádzkovateľa darknetu Hodvábna cesta. Išlo o šikovne ukrytú webovú stránku navrhnutú tak, aby užívateľom umožňovala nakupovať a následne nelegálne a anonymne predávať drogy, zbrane, ukradnuté identity a iný nelegálny tovar či služby. Ulbricht bol napokon odsúdený na doživotie bez možnosti prepustenia, čo v Spojených štátoch vyvolalo značnú polemiku o adekvátnosti trestu.

Zákutia temného trhu

Vďaka anonymite tejto „meny“ sa hodvábny obchod vyhýba akejkoľvek kontrole. Bitcoin, ktorý bol uvedený na trh v roku 2009, bol prvou decentralizovanou konvertibilnou virtuálnou menou. Inými slovami, ide o kryptomenu, ktorá nie je vydaná centrálnou bankou alebo iným orgánom verejnej moci, nie je nimi garantovaná a nie je ani nevyhnutne nadviazaná na zákonné platidlo. Dokonca nemá ani právny status meny, resp. peňazí. Zároveň je však akceptovaná niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok. Vďaka tomu, že ide o „účtovné jednotky“ zložené z jedinečných reťazcov čísel a písmen, ich identifikácia a ich samotný pohyb nemajú žiaden fixný server ani centralizovanú službu, a tým je zabezpečená anonymita „ich majiteľov“. Vďaka tomu nepodliehajú právnym predpisom týkajúcim sa boja proti praniu špinavých peňazí, a preto majitelia kryptomien nie sú povinní dodržiavať povinnosti týkajúce sa starostlivosti o zákazníka, registrácie údajov a hlásení o podozrivých transakciách.

Výkupné v bitcoinoch

Najnebezpečnejšími používateľmi virtuálnych mien sú hackeri. Voči ich sofistikovaným schopnostiam preniknúť do digitálnych zariadení nie sú imúnne ani vlády, ministerstvá, banky, nadnárodné spoločnosti, nemocnice či jadrová agentúra. Hackerský útok je pre firmu šok. Škody sú okamžité, únik uložených informácií a nemožnosť ich obnovenia sú často likvidačné. Cena za ukradnuté informácie sa čoraz častejšie požaduje v bitcoinoch, ktoré sa kupujú na webových platformách, sú prijaté do elektronickej peňaženky a zaplatené na adresu uvedenú kriminálnikom. Ide o kód pozostávajúci z 27 alfanume­rických znakov. Následne vaše „výkupné“ prechádza „rozbalené a rozdelené“ z jednej virtuálnej peňaženky do druhej, mizne v daňových rajoch ako Hongkong, Singapur či na veľmi obľúbených Seycheloch a Maldivách.

Iba vtedy, keď sa bitcoin premení na skutočné peniaze, existuje možnosť identifikovať vydierača. No, vtedy už býva neskoro. Tu sa musíme vyrovnať s daňovými rajmi, ktoré takmer nikdy nespolupracujú so súdnymi orgánmi iných štátov.

Zatiaľ čo sa politici zapodievajú rôznymi veľmi „dôležitými“ otázkami, mladý „Džiži“ popíjajúci pivo si niekde v rumunskej stodole (vybavenej ako NASA!) pred počítačom prezerá bankové účty Jurka z Košíc alebo číta „utajenú diplomatickú korešpondenciu…“

Zatiaľ čo štát investuje obrovské sumy do modernejších a výkonnejších digitálnych zariadení a do vzdelávania výkonných a kompetentných vyšetrovateľov počítačovej kriminality, je neuveriteľné, akou rýchlosťou a ako efektívne v tomto smere napredujú hackeri. Dnes už sa v ich kruhoch bitcoin začína považovať za „zastaranú“ menu. Dnes už „veciznalý“ hacker stavia na kryptomenu Monero. Tú kybergangy uprednostňujú pred bitcoinom, pretože je ešte náročnejšie vystopovateľná.

A zatiaľ čo sa politici zapodievajú rôznymi veľmi „dôležitými“ otázkami, mladý „Džiži“ popíjajúci pivo si niekde v rumunskej stodole (vybavenej ako NASA!) pred počítačom prezerá bankové účty Jurka z Košíc alebo číta „utajenú diplomatickú korešpondenciu…“

Domnievam sa, že virtuálne meny a najmä bitcoiny sú alternatívnou vlnou platieb budúcnosti. No ich momentálne fungovanie nie je nijako regulované, nie sú vytvorené pravidlá, normatívny rámec ani právna ochrana na jeho fungovanie. Virtuálne meny poskytujú silný nový nástroj pre zločincov, teroristov, finančníkov a neplatičov daní. Neexistujúci právny rámec a zaostalá digitalizácia a príprava polície a iných zložiek štátnej moci potom len napomáhajú ich mystifikovaniu a zneužívaniu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #bitcoin #Monero #kryptomeny