NR SR mu nevyslovila nedôveru, napriek tomu, čo povystrájal vo svojej druhej vládnej funkcii. Ani kvôli tomu, že vo dvoch sebaobhajovacích prejavoch spustil spŕšku vulgárností, urážok, osočovania, vyhrážok a nepodložených obvinení. Ani preto, že ohrozuje základné hodnoty, akými sú úcta k druhému človeku a rešpekt k jeho dôstojnosti.
V našej politike je všetko dovolené
Národná rada tak vyslala slovenskej spoločnosti signál, že vysokému ústavnému činiteľovi sa všetko beztrestne prepečie. A teda, že je dovolené každému sa takto správať. Pozíciu predsedu najsilnejšej slovenskej vládnej strany, ktorý nie je schopný sebareflexie, výstižne vyjadril karikaturista, ktorý k jeho pádu na dno napísal: „Dobrodružstvá obyčajného človeka vo vojne s celým svetom.“
Matovič, ktorý vyplakával, že naňho médiá útočia, lebo je kresťan, poslal slovenskej spoločnosti a politickým partnerom doma i v zahraničí dôležité posolstvo. Obsahom i štýlom svojich vystúpení, urážkami hlavy štátu a brutálnym útokom na celú novinársku obec, ktorú prirovnal k Hitlerovým pomáhačom, sa definitívne zaradil medzi politických radikálov a extrémistov. Premiér sa stal spoluvinníkom, lebo ho nedokázal zastaviť. Pri neúspešnom pokuse o odvolanie Matoviča sa v bahne politického oportunizmu Juraja Šeligu definitívne utopil étos hnutia Za slušné Slovensko. Jeho hlavná tvár uprednostnila udržanie sa pri moci aj za cenu tolerovania Matovičovho netolerovateľného vystrájania.
Cena, ktorú platí celé Slovensko za to, že prezidentka opätovne vymenovala Matoviča do kľúčovej vládnej funkcie, napriek tomu, že fatálne zlyhal ako premiér, je obrovská – priame materiálne škody spôsobené jeho nekompetentnými voluntaristickými rozhodnutiami, rozklad elementárnej morálky, atmosféra nenávisti a vybavovania účtov, deštrukcia sociálnej súdržnosti a solidarity v spoločnosti, rozklad štátu, neschopnosť politiky dosahovať najzákladnejší konsenzus v situácii, keď sme sa ocitli v bezprecedentnej multikríze.
Štátna pokladnica je v rukách politika, ktorému nedôveruje 90 percent ľudí, a ktorý za 12 rokov mnohokrát dokázal, že nie je schopný niesť zodpovednosť za štát a vždy uprednostňuje svoje ego.
Čakajú nás ďalšie útoky na laický charakter štátu
Je zrejmé, že ďalšia existencia vlády degenerovanej pravice definitívne závisí od podpory troch odídencov z extrémistickej ĽS NS – Tomáša Tarabu a otca a syna Kuffovcov, ktorí sa netaja svojou vôľou implementovať čo najviac zo svojich radikálnych náboženských predstáv do nášho zákonodarstva. Tí spolu s neoľudáckou skupinou katolíckych fundamentalistov z Kresťansko-sociálnej únie prispejú k zhnednutiu celej vlády Eduarda Hegera a k ďalším útokom na laický charakter nášho štátu. Ten je daný prvým článkom ústavy, ktorý hovorí, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Výsledkom bude politika kultúrnych vojen vedená pod kepienkom boja za rodiny a kresťanské hodnoty. Nielen učitelia budú pozorne sledovať, akou cestou sa vydá nový minister školstva, ale aj štvrtina občanov našej republiky, ktorí sa neprihlásili k žiadnemu vierovyznaniu.
Predčasné voľby v nedohľadne
Vládna koalícia sa de facto doplnila a prestala byť menšinovou. Tým sa predčasné voľby, ktoré si želá vyše 60 percent občanov, odsúvajú do stratena. Neschválenie návrhu ústavného zákona, ktorý by parlamentu umožnil rozpustiť sa a otvoriť cestu k vypísaniu predčasných volieb, bude po nekonaní referenda v roku 2021 ďalším úderom ústave. Tá hovorí, že všetka moc pochádza od občanov. Prehĺbi sa frustrácia a hnev v spoločnosti. To v kombinácii s vysokou infláciou, energetickou krízou, obavami pre vojnu na Ukrajine a s novou vlnou migrácie do EÚ znamená výbušnú zmes a hrozbu radikalizácie spoločnosti.
Navyše amaterizmus vládnutia sa prejavuje nielen v tom, že ako jediní sme neprijali komplexné domáce opatrenia na zvládnutie energetickej krízy, ale aj v rokovaniach s orgánmi Európskej únie. Absencia jasnej stratégie vyústila do kakofonických vyjadrení členov vlády o tom, čo vlastne v Bruseli vyrokovali.
Igor Matovič sa opäť pokúsil o „atómovú bombu“ v podobe statusu o dohodnutých piatich miliardách eur z nevyčerpaných eurofondov, ktoré vraj umožnia previesť domácnosti a firmy energetickou krízou. Iní však hovoria o maximálne 1,5 mld. eur, a to s ťažko splniteľnými podmienkami. Verejnosť nie je informovaná o rokovaniach parlamentného Výboru pre európske záležitosti, ktorý má zo zákona schvaľovať negociačné pozície členov vlády na jednotlivých európskych radách. Táto vládna garnitúra predsa potrebuje dôslednú parlamentnú kontrolu!
Štátna pokladnica je v rukách politika, ktorému nedôveruje 90 percent ľudí, a ktorý za 12 rokov mnohokrát dokázal, že nie je schopný niesť zodpovednosť za štát a vždy uprednostňuje svoje ego. Vzostup a pretrvávanie tohto človeka a jeho antipolitickej populistickej strany pri moci je mementom nielen pre politikov štandardných strán, ktorí to dovolili, ale aj pre médiá, ktoré ho podporovali.