S modernizáciou vysokoškolského vzdelávania nemožno čakať na lepšie časy

Univerzity a vysoké školy len nedávno začali nový akademický rok, napriek tomu už na jeho začiatku je v dôsledku ich nedostatočného financovania ohrozený jeho plynulý priebeh. Aj keď je školstvo tradične proklamovanou prioritou politických elít na Slovensku, verejné výdavky na vzdelávanie sú na Slovensku dlhodobo pod úrovňou priemeru krajín OECD a v roku 2018 dosiahli spolu 3,1 percenta HDP.

12.10.2022 14:00
debata (1)

Pandémia COVID-19 si vyžiadala výrazné zmeny v poskytovaní vzdelávania a dodatočné nároky na učiteľov i vybavenie, tento vývoj však nebol na Slovensku sprevádzaný odpovedajúcim rastom verejných výdavkov. Výdavky na školstvo v rozpočte na rok 2022 medziročne vzrástli len o 2,5 %, pričom inflácia v roku 2021 dosiahla medziročne 3,1 % a v roku 2022 dosahuje historické rekordy. Dotácie verejným vysokým školám v predchádzajúcich rokoch už poklesli a v roku 2023 majú poklesnúť o ďalších 72 mil. eur. V tejto situácii je nerealistické očakávať, že presadzovaná reforma vysokoškolského vzdelávania povedie k výraznému zvýšeniu jeho kvality. Vysoké školy vyžadujú reformu, bez reálnych dodatočných prostriedkov však vyššiu kvalitu nemožno dosiahnuť.

Navyše na súčasné ekonomické výzvy je potrebné reagovať uskutočnením štrukturálnych zmien, ktoré v nasledujúcich rokoch podporia rastový potenciál ekonomiky. Vzdelávací systém hrá v tomto procese kľúčovú úlohu, keďže musí pripraviť pracovníkov schopných fungovať v novom ekonomickom prostredí. Dnes však vysoké školy namiesto reformy svojich činností a zvyšovania kvality riešia existenčné problémy. Na univerzitách študuje nová generácia mladých ľudí s inými očakávaniami ako mali ich predchodcovia a s iným prístupom k učeniu. Aby boli vo svojej budúcej kariére úspešní, potrebujú nové typy zručností a kompetencií.

Vysoké školy namiesto reformy svojich činností a zvyšovania kvality riešia existenčné problémy. Dotácie pre VŠ v predchádzajúcich rokoch už poklesli a v roku 2023 majú poklesnúť o ďalších 72 mil. eur.

Súčasní vysokoškoláci patria k tzv. generácii Z, ktorá odmalička vyrastala v bezprostrednom prepojení s technológiami, má vysokú úroveň digitálnych kompetencií a zručností. Dokážu si rýchlo vyhľadať informácie a odmietajú ich memorovanie. Sociologické štúdie zamerané na túto generáciu mladých ľudí ukazujú, že chcú robiť iba to, čo má pre nich zmysel, sú nezávislí a podnikaví, mnohí z nich majú popri štúdiu svoj vlastný biznis.

Protiepidemické opatrenia prijaté počas pandémie COVID-19 ukázali, že on-line vzdelávanie je v niektorých formách vzdelávacích aktivít vhodnou alternatívou k štandardnému modelu vzdelávania. Po pandémii by nebolo správne prestať využívať nástroje, ktoré si učitelia i študenti počas obmedzení fyzickej formy výučby osvojili. Uskutočnené výskumy naznačujú, že v súčasnosti je najefektívnejšia hybridná forma výučby, ktorú často uprednostňuje aj súčasná generácia študentov. Mnohé slovenské vysoké školy majú cieľ zvyšovať internacionalizáciu poskytovaného vzdelávania a zvyšovať počet zahraničných študentov a pedagógov na svojich školách. Využitie on-line nástrojov výučby je spôsob, ako sa relatívne nenákladným spôsobom posunúť k dosiahnutiu týchto cieľov. Podľa niektorých odhadov sa v roku 2019 v on-line priestore vzdelávalo viac ako 110 miliónov študentov, pričom v tomto počte nie sú zahrnutí on-line študenti v Číne. Tento trend je vhodné reflektovať vo väčšej miere aj na Slovensku.

Študijné programy a spôsob výučby na vysokých školách je potrebné prispôsobiť potrebám a preferenciám súčasnej generácie študentov, ako aj potrebám ekonomiky. Súčasné technológie rýchlo zastarajú, študentov je však potrebné pripraviť tak, aby po skončení štúdia zvládli výzvy, ktoré prinesie budúci vývoj. Študijné programy musia zohľadňovať potreby študentov, medzinárodné vývojové trendy vo vysokoškolskom vzdelávaní, zmeny na trhu práce na Slovensku, v európskom a globálnom priestore. Je potrebné sústrediť sa na to, aby študenti boli vedení k aktívnemu využitiu nadobudnutých poznatkov, budovať ich praktické kompetencie a zručnosti, ktoré budú v budúcnosti ako absolventi v praxi potrebovať. Vysoké školy sa musia rozvíjať ako inkluzívne vzdelávacie inštitúcie, zabezpečiť rovnosť príležitostí a dostupnosť vzdelávania a byť viac prepojené s občianskou spoločnosťou. Tieto zmeny však neprebehnú samočinne. Vyžadujú pedagógov a ostatných zamestnancov, ktorí majú priestor na to, aby sa mohli sami vzdelávať a infraštruktúru zodpovedajúcu zmeneným potrebám. Pracujú v podmienkach, v ktorých je ich práca ocenená spoločnosťou a materiálne primerane ohodnotená.

Žijeme v období, keď sa priority politických elít orientujú na iné oblasti a modernizácii vysokých škôl a potrebným zmenám vo vysokoškolskom vzdelávaní sa nevenuje veľká pozornosť. V popredí sú skôr otázky, či budú mať školy dostatok prostriedkov, aby zaplatili účty za energie, a či ich zamestnanci budú mať aspoň kompenzovaný pokles reálnej mzdy spôsobený infláciou. Aj v krízových rokoch však treba hľadieť dopredu, robiť potrebné zásadné zmeny a nachádzať na ne zdroje. Čas, ktorý premárnime, len ďalej prehĺbi naše zaostávanie za úspešnými.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #vysoké školy #slovenské vysoké školstvo