Prečo sa šíri odpor voči ľuďom s inou sexuálnou orientáciou? Antropológ René Girard tvrdil, že spoločnosti, ktoré si nie sú schopné vyriešiť svoje vnútorné konflikty prenášajú vinu na obetného baránka – na niekoho s najmenšou podporou, aby mohli fungovať ďalej. Výnimku v tomto mechanizme videl Girard v kresťanstve, kde rolu obete preberá Ježiš a vedie veriacich k hľadaniu chyby v sebe samom.
Svedčia o tom aj biblické pasáže „poslední budú prví", „nesúďte, lebo budete súdení", či podobenstvo o dobrom samaritánovi, ktoré hovorí o pomoci ľuďom, ktorým bolo ublížené pre ich odlišnosť. Podstatou kresťanstva je láska k blížnemu, čím sa nemyslia blízki ako rodina alebo kamaráti, ale ľudia, ktorí sú našimi susedmi či cudzincami, ktorých si nevyberáme.
Problém teda nie je v inštitúciách, ako je cirkev, parlament alebo médiá, ale v nevôli niektorých ich predstaviteľov pozrieť sa na to, čo robia zle a snažiť sa zlepšiť pomery na Slovensku v prospech všetkých. Preto ak nejaký politik, kňaz či redaktor ukáže na skupinu, že má byť príčinou spoločných problémov, mali by sme spozornieť. Je to signál, že situáciu nechce riešiť, ale ju na niekoho zvaliť.
Problém teda nie je v inštitúciách, ako je cirkev, parlament alebo médiá, ale v nevôli niektorých ich predstaviteľov pozrieť sa na to, čo robia zle a snažiť sa zlepšiť pomery na Slovensku v prospech Vvšetkých.
Je pritom jedno, či hovorí o „dezolátoch", alebo „slniečkaroch", moslimoch či židoch, LGBTI+ ľuďoch alebo o „katotalibancoch“. Jazyk stigmatizácie treba vnímať ako prejav neochoty situáciu zlepšiť: neschopnosti riešiť sociálne a ekonomické problémy a ďalšie krízy, ale aj lenivosti pochopiť a hľadať porozumenie pre spoločné východiská.
Je zvláštne, ak sa silnejší vyhovárajú na slabších alebo väčšina na menšinu. Môžeme to vnímať ako psychologický jav, keď má slon strach z toho, aby mu neublížila myš. No vzhľadom na to, že moc má v rukách ten väčší a silnejší, majorita nemá právo hľadať chybu v nikom inom než v sebe.
Bieli sa nemôžu vyhovárať na Rómov, pretože sú vo väčšine a požívajú všetky výhody svojho dominantného postavenia – ich materinským jazykom je slovenčina, dostávajú lepšie ponuky práce, nestretávajú sa s predsudkami atď. Takisto heterosexuáli nemôžu nič závidieť inak orientovaným ľuďom – majú výhody sobášenia sa, dedenia, sú otvorene akceptovaní, ľahšie si nájdu partnerov…
Rovnako by sa ani mainstream nemal vyhovárať na alternatívne médiá či liberáli na neliberálov. Hlavný prúd médií má väčšiu sledovanosť, lepšie technické vybavenie a pokrytie, ako aj viac zdrojov a redaktorov. Liberalizmus vládne tak v politickej ako ekonomickej rovine – štát pomáha veľkým politickým stranám, ako aj veľkým podnikateľským subjektom. Korporáciám odpúšťa dane a bohatým vyrubuje takmer rovnakú daň ako chudobným.
Týmto spôsobom sa ešte viac posilňujú tí, ktorí sú prirodzene silní a veľkí. Preto je otázkou, prečo sa nepomáha skôr tým slabším a tým, ktorí sú v menšine. Bolo a je to celkom logické vzhľadom na nezvolené nevýhody, ktorým čelia kvôli svojej identite. Ak chcú členovia väčšiny prísť na príčinu problémov, ktorým čelí spoločnosť, musia si položiť otázku, čo robia zle oni sami – na koho zabúdajú a čo pri tom prehliadajú – a prestať sa vyhovárať na minority. Urobiť zo Slovenska lepšie miesto pre život pre seba i pre druhých je totiž v ich rukách.