Faktom však ostáva, že na prepojenej planéte všetko spolu súvisí. Úspech v jednej oblasti je úspechom vo všetkých. A naopak. Pričom najväčším rizikom je dnes to isté, čo v minulosti. Ľahostajnosť a veľký talent slovenských vlád nechať si ujsť vlak.
Začnime prvou krízou – vymieranie druhov. Strata biodiverzity pokračuje. Napriek tomu, že jej nevenujeme takú pozornosť ako aktuálnejším krízam. Čísla sú neúprosné. Za posledných 50 rokov klesla svetová populácia divo žijúcich zvierat o 69 percent. Jednému miliónu rastlín a živočíchov dnes hrozí vyhynutie. Jasne to pomenovala najnovšia Správa o stave planéty od Svetového fondu na ochranu prírody (WWF.)
Tridsaťtisíc kamiónov
Slovensko nie je výnimkou. Ani zďaleka nepredstavuje oázu biodiverzity na planéte vymierajúcich druhov. Strácame vzácne druhy rýb, cicavcov, hmyzu, plazov či obojživelníkov. Najviditeľnejším príkladom sú včely a ďalšie opeľovače. Veľká dávka ľahostajnosti a ešte väčšie množstvá pesticídov ich vytláčajú aj zo Slovenska. Miznú naše lesy, prirodzené životné prostredie mnohých vzácnych druhov. Ročne odíde z našich národných parkov takmer tridsaťtisíc kamiónov dreva. A s nimi sa zmenšuje priestor na život druhom, ktoré sú od lesného biotopu závislé. Takto možno pokračovať ďalej, no vždy som veril, že kde je problém, tam je riešenie.
Teraz je dôležité, aby Slovensko nespravilo to, čo robí pravidelne. Stojí na nástupišti a sleduje, ako mu ušiel vlak. Tak ako sa to stalo so zelenými zdrojmi energie. Už dnes môžeme rátať straty, ak sa táto a ďalšie vlády nerozhýbu.
V Európskom parlamente sa mi podarilo presadiť, že desatina financií z rozpočtu Európskej únie pôjde na ochranu prírody a biodiverzity. Vrátane tej slovenskej. Žiadne peniaze stratené druhy nenahradia. No s dostatkom prostriedkov dokážeme zachrániť druhy inak odsúdené na zánik. Ide o obrovskú príležitosť, ktorú si nesmieme nechať ujsť. Teraz je len na nás, či financie budeme vedieť využiť zmysluplne. Aby sme ekonomický rast postavili na udržateľných základoch a nestratili konkurencieschopnosť tak, ako v iných oblastiach. Napríklad pri obnoviteľných zdrojoch.
Kríza fosílnej minulosti
Dnes nie je aktuálnejšia téma ako energetická kríza. Možno by sme ju mali volať skôr krízou fosílnych palív. Útok na Ukrajinu doplnil ďalší dôvod odmietnuť doterajší energetický kurz. Okrem fatálnych dosadov na klímu Putin pridal argument, ktorému rozumieme skutočne všetci – bezpečnosť.
Nie je preto náhoda, že aktuálne svet čelí masívnemu dopytu napríklad po solárnej energii. Nejde o tohtoročný trend, no v posledných mesiacoch dorazil aj na Slovensko. Neskoro, ale predsa.
Od roku 2006 sa solárna energia postupne stávala jednou z najlacnejších. A ruka v ruke s tým aj najinštalovanejšou formou výroby elektrickej energie na svete. Ak prirátame aj ostatné obnoviteľné zdroje, trend je nespochybniteľný. V roku 2019 viac ako 80 % všetkých novo inštalovaných zdrojov energie tvorili zelené zdroje. Exponenciálne tempo rastu zaskočilo aj mnohých „odborníkov“. Ešte v roku 2006 považovali takýto scenár za výmysel zo sci-fi románu Franka Patricka Herberta.
V tejto oblasti Slovensku ušiel vlak. V posledných mesiacoch mnohé firmy začali globálny trend dobiehať. Po obnoviteľných zdrojoch siahajú nielen malí a strední podnikatelia, ale aj chemičky, podniky v strojárskom priemysle… Nerobme si ilúzie, že investujú do zelenej energetiky pre klimatickú hrozbu. Len dobiehajú zameškané. Pretože vojna na Ukrajine v priamom prenose iba odhalila, ako naše podniky stratili konkurenčnú výhodu. Rapídny rozklad našej biodiverzity, energetika, ekonomika a klimatická kríza sú prepojené nádoby. Prepojenie je evidentné v riešeniach a investíciách.
Opäť nezaspať
Momentálne stojíme pred ďalšou výzvou. Na stole je témy udržateľného pôdohospodárstva a prírode blízkeho turizmu, obe sú veľkou príležitosťou pre krajinu. A opäť počúvame o tom, že ide o riešenia zo sci-fi románu. Nepoučili sme sa pri energetike, no pri zelenom poľnohospodárstve by sme už čas strácať nemuseli.
Teraz je dôležité, aby Slovensko nespravilo to, čo robí pravidelne. Stojí na nástupišti a sleduje, ako mu ušiel vlak. Tak ako sa to stalo so zelenými zdrojmi energie. Už dnes môžeme rátať straty, ak sa táto a ďalšie vlády nerozhýbu. Za desať-dvadsať rokov už nebudeme musieť mať na zachraňovanie ani pôdohospodárov, ani turizmus, ani prírodu.