No patálie pre vládnu moc sa tým neskončia. Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti ak do 4. apríla 2023 výška dlhu neklesne pod 50 % (dnes okolo 63 % HDP), vláda bude musieť požiadať NR SR o vyslovenie dôvery. Zákon nehovorí dokedy, no dá sa očakávať, že Eduard Heger bude naťahovať čas, ako sa len dá.
Kam sa rútime?
Pomoc domácnostiam a podnikateľskej sfére je zatiaľ nastavená do konca budúceho marca. Keby aj budúci štátny rozpočet NR SR schválila a pomoc by sa mohla predĺžiť, otázkou je, dokedy si to štát bude môcť dovoliť. Pritom bez pomoci štátu časť hospodárstva (a domácností) už nie je schopná prežiť.
Nie je to len naša dilema. Nemecko si na štátnu pomoc požičiava 200 mld. eur. V snahe udržať chod hospodárstva (a domácností) je ochotné porušiť svoj fetiš známy ako čierna nula, t.¤j. vyrovnaný rozpočet. Nemecký exminister financií Wolfgang Schäuble ho vnucoval eurozóne i za cenu takmer desať rokov straty rastu. Tzv. semaforová vláda sa chce tomu vyhnúť. Dokedy to vydrží?
Nemecku pomohli tri faktory prekonať svoju chronickú chorobu a stať sa motorom eurozóny: reforma trhu práce a sociálna reforma; technologické inovácie, ktoré zvýšili jeho konkurencieschopnosť, a lacný ruský plyn. Nemecko sa stalo rekordérom v exporte. Do štátov južnej periférie neexportovalo iba svoju produkciu, no i časť svojej nezamestnanosti. Keby bola bývala Európska komisia dôsledná, mala Nemecko pokutovať, t.¤j. aktivovať tzv. procedúru nadmernej makroekonomickej nerovnováhy. Bola by zamedzila nerovnovážnemu vývoju v eurozóne, ktorý prispel k vzniku dlhovej krízy.
Jeden z troch nosičov nemeckej prosperity – lacný ruský plyn – zrazu vypadol. Nemecká ekonomika spomalila a hrozí jej recesia. Je pravdou, že zásobníky plynu v štátoch EÚ sú naplnené priemerne na 90 %, že tankery privážajú toľko plynu, že ich nestačia vykladať a že zima, ako sa zdá, bude mierna. Ceny plynu na spotovom trhu minulý týždeň dokonca poklesli pod nulu. Mohol by nám padnúť kameň zo srdca? Bohužiaľ nie. Ide iba o extrémne výkyvy ceny vyvolané mimoriadnymi okolnosťami, ktoré nevytvárajú stabilné prostredie pre podnikanie. Nemecká vláda chystá preto cenový strop na energie pre veľké podniky od začiatku budúceho roka.
Súhlasiť so zastropovaním cien plynu na úrovni EÚ však váha. Asi má pravdu. Inak vzniká riziko, že sa tankery s LNG nasmerujú do Ázie či inde mimo Európy. Nemecký priemysel po vyčerpaní zásobníkov plynu by v takomto prípade skolaboval.
To isté hrozí časti českého i slovenského hospodárstva. NBS predpokladá, že ak sa energetická kríza prehĺbi a Európa sa ocitne bez dostatočného množstva energií, povedie to k hospodárskemu poklesu v celej EÚ. HDP na Slovensku by podľa NBS poklesol o 4,3 %. Medzinárodný menový fond dokonca odhaduje pokles v troch štátoch V4 Česku, Maďarsku a na Slovensku až vo výške 6 %.
Energetická kríza, cválajúca inflácia, zhoršovanie sociálnej situácie a rast chudoby. Štát, ktorý sa tomu bráni, sa nemôže nezadlžovať. Nielenže finanční investori zvyšujú úrokové sadzby, nefinančných zahraničných investorov vojna u susedov odrádza od investovania. Strach pred vojnou sa už odrazil na poklese zahraničných návštevníkov v štátoch susediacich s vojnovými štátmi. Na Slovensku v porovnaní s rokom 2019 podľa CNN Travel ich pokles dosiahol až 49 %.
Povojnová obnova Ukrajiny
Ukrajina potrebuje mesačne 6 až 7 miliárd USD pomoci na udržanie chodu štátu. Škody spôsobené konfliktom na Ukrajine sa odhadujú v rozmedzí 350 až 700 mld USD. Česká vláda, ktorá momentálne predsedá EÚ, vycestovala tento týždeň na spoločné zasadnutie s ukrajinskou vládou do Kyjeva. Zámerom bolo rokovať o obnove Ukrajiny. Nemecký kancelár Olaf Scholz na druhej medzinárodnej konferencii o povojnovej obnove Ukrajiny v Berlíne povedal, že pôjde o vytvorenie nového Marshallovho plánu pre 21. storočie. Obnova Ukrajiny predstavuje podľa jeho slov „výzvu pre generácie".
Zamedziť tomu, aby sa EÚ sama nestala chromou kačkou a pomohla obnoviť a stabilizovať i zničenú Ukrajinu, bude najťažšou úlohou najbližších rokov.
Otázkou je, ako sa zaplatí. Už dnes prezident Joe Biden presadzuje zvyšovanie pomoci Ukrajine s rastúcou námahou. Ak sa v budúcich prezidentských voľbách do Bieleho domu vráti Donald Trump, Spojené štáty sa na rozdiel od Marshallovho plánu po 2. svetovej vojne sotva budú na obnove Ukrajiny podieľať. Hlavná zodpovednosť padne na Európsku úniu.
Zamedziť tomu, aby sa EÚ sama nestala chromou kačkou a pomohla obnoviť a stabilizovať i zničenú Ukrajinu, bude najťažšou úlohou najbližších rokov. Čím neskôr sa s ňou začne, tým bude drahšou a zdĺhavejšou. Kým sa však vojna neskončí, začať s obnovou sa nedá.