Ako sú na tom verejné financie

Najväčším hitom volebnej kampane v roku 2020 bol boj s korupciou. V roku 2019 sa Slovensko nachádzalo vo vnímaní korupcie na 59. mieste. Dnes je na 56. mieste. Nie je to veľký posun.

10.11.2022 12:00
debata

Netreba pripomínať, že korupcia sa negatívne odráža nielen v spoločenských vzťahoch, ale má zlý vplyv aj na vývoj ekonomiky a na verejné financie. V hospodárení štátu, čo bola ďalšia veľká téma predvolebnej kampane, sme takisto veľký pokrok nedosiahli. Pritom vtedajšie opozičné strany, ktoré neskôr prevzali žezlo v krajine, sľubovali nápravu.

Už v roku 2019 sa na Slovensku spomalil rast ekonomiky. Zadlženosť, respektíve hrubý verejný dlh, dosiahla ku koncu roka 2019 cca 48,5 % HDP, čo bol mierny nárast oproti predchádzajúcemu roku. Rok predtým to bolo ešte menej. Stále hlboko pod stropom maastrichtských kritérií – 60 %. Mnohé krajiny, aj tie najväčšie, kritériá nedodržujú.

Deficit verejnej správy v roku 2020 aj v dôsledku pandémie dosiahol 5,6 miliardy eur, čo predstavovalo hodnotu 6,16 % HDP. Verejný dlh sa vyšplhal na 55,2 miliardy eur, čo bolo na úrovni až 60,57 % HDP. V roku 2021 štát už vykázal deficit vo výške takmer šesť miliárd eur, čo predstavovalo hodnotu 6,15 % z HDP a verejný dlh presiahol 61 miliárd eur, čo bolo nad úrovňou 63 % HDP. Maastrichtské kritériá sme tak prekročili.

Summa summarum: za roky vládnutia súčasnej koalície zadlženosť Slovenska stúpla približne o 14 %. Pre malú krajinu je to veru dosť. Nešetríme, čo má logicky svoje dosahy.

Lenže to, čo vláda rozdá, budeme musieť onedlho splatiť či budú splácať ešte naše deti. S podstatne vyšším úrokom.

Hádam najmenším prekvapením bolo, že klesol medzinárodný úverový rating Slovenska. Naša bonita sa totiž zhoršuje. Ako dlžníkovi nám medzinárodné agentúry pri splácaní dlhov čoraz menej dôverujú. Jednoducho povedané: čím väčšie dlhy, tým nižší rating, tým vyššie úroky z pôžičiek. Ak sú úroky, za ktoré si štát požičiava na trhoch, vysoké, o to menej zostáva na investície vo verejnom sektore – v zdravotníctve, v školstve, do infraštruktúry. Ešte pred pandémiou si štát dokázal požičať na svetových trhoch za úroky, ktoré sa pohybovali okolo nuly. Dnes sa šplhajú k 3,8 percenta.

V počiatkoch vlády tejto koalície – dňa 24. júla 2020 – ratingová agentúra Standard & Poor's (S&P) potvrdila Slovensku rating na rovnakej úrovni „A+“, ale súčasne zmenila stabilný výhľad na negatívny. Agentúra Fitch považuje za najdôležitejšie riziko rast inflácie, tlak na verejné financie z dôvodu ruskej invázie na Ukrajine a vysokú závislosť od importu energií z Ruska. Všetkých politikov, ktorí sa k závislosti od ruských energetických zdrojov dnes vyjadrujú, by sme mali pýtať, čo v minulosti urobili pre to, aby znížili závislosť. No nič! Dnes je lepšie mlčať.

Oveľa závažnejšie je to, ako budú pokračovať experimenty vo verejných financiách. Štátny rozpočet či vôbec všetky rozpočty vo verejnom sektore by mali byť predvídateľné. Nemala by to byť improvizácia ako v džeze. Aj tá má totiž svoje pravidlá.

Okrem výšky deficitu a dlhu by sme nemali zabúdať ani na zmysel či základné funkcie verejných financií v demokratických krajinách: pomocou rozpočtu prerozdeľovať peniaze od majetných k chudobným a vyrovnávať tak rozdiely medzi nimi. A to vždy bez rozdielu či vychovávajú deti, alebo nie.

Táto koalícia totiž chce segregovať ľudí s deťmi od ľudí bez detí, diskriminovať jednu skupinu občanov. Prispievať iba jednej skupine, druhej nie. Predstavitelia koalície zabúdajú na Ústavu SR, kde je jasne napísané, že všetci občania sú si rovní. Ktorá vláda v civilizovanom svete si dnes dovolí, aby občania, ktorí nemajú deti, a nikdy ich nemali, alebo deti sú už dospelé alebo v zahraničí, by mali financovať tých, ktorí majú deti.

Všetky nápady tohto typu vychádzajú z myšlienky, že ak rodinám dáme viac, budú mať aj viac detí. Trochu to pripomína leninské myšlienky sociálneho inžinierstva. Aj skúsenosti z niektorých európskych krajín v poslednom čase ukázali, že finančná injekcia funguje iba krátku chvíľu. Na to, koľko rodina bude mať detí, má zásadný vplyv úroveň miezd a pokojná atmosféra v spoločnosti.

Chápeme, že vláda sa chce zapáčiť voličom – veď už urobila iks kiksov – a nejako si ich chce opäť získať na svoju stranu. Lenže to, čo vláda rozdá, budeme musieť onedlho splatiť či budú splácať ešte naše deti. S podstatne vyšším úrokom. To by si koaliční politici v dobe zhoršovania hospodárenia štátu mali konečne uvedomiť a prestať zavádzať rôzne sociálne a finančné experimenty.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #verejné financie #verejný dlh #ekonomika Slovenska #štátny deficit