Globálny kapitalizmus a klimatické peklo

Svet sa rúti do klimatického pekla, skonštatoval generálny tajomník OSN António Guterres na klimatickom summite COP27, ktorý sa práve skončil v egyptskom Šarm aš-Šajchu.

21.11.2022 12:00
debata (20)

Hlavnou ambíciou tohtoročnej konferencie o zmene globálnej klímy bolo udržať cieľ globálneho otepľovania o 1,5 °C v porovnaní s predindustri­álnymi úrovňami, a to v čase návratu geopolitického súperenia sprevádzaného množstvom neistôt, rastom nestability a konfliktného potenciálu, keď udalosti ako pandémia, agresia Ruska proti Ukrajine, ale aj výzvy ako energetická a potravinová kríza ukazujú na potrebu myslieť aj na nemysliteľné a byť pripravený na prichádzajúce zmeny globálnych rozmerov.

Nenaplnené ciele

Existuje vedecký konsenzus v tom, že globálne klimatické zmeny prebiehajú a takmer jednomyseľná zhoda v tom, že vplyv ľudstva je dominantnou príčinou pozorovaného otepľovania od polovice 20. storočia. Zmeny klimatického systému našej planéty sú teda skutočné a odohrávajú sa pred našimi očami.

Napĺňanie cieľov Parížskej dohody o zmene klímy sa nedarí dosahovať. Globálne emisie skleníkových plynov, napriek pandemickému útlmu ekonomických aktivít, permanentne rastú. A globálne teploty zákonite stúpajú. Globálna civilizácia teda musí čeliť nielen pokračovaniu, ale dokonca akcelerácii deštrukcie klimatického systému Zeme. Globálne otepľovanie predstavuje pre ľudstvo ako biologický druh autentickú existenčnú hrozbu. Napriek tomu, že globálne zmeny klimatického systému môžu vyhladiť ľudskú civilizáciu zo zemského povrchu, sú však snahy o obmedzenie globálneho otepľovania v dôsledku spaľovania fosílnych palív notoricky nedostatočné.

A to je zmena klimatického systému len jednou zo série viacerých vzájomne prepojených problémov zemského ekosystému, ktoré ohrozujú environmentálne podmienky, ktoré podporujú život na planéte vrátane ľudského života. Keď odmietame radikálne znižovať globálne emisie skleníkových plynov, ohrozujeme teda existenciu nielen nášho druhu, ale aj celej planéty, pravdepodobne jedinej v dejinách celého vesmíru, ktorá splodila život v celej jeho kráse a impozantnej rôznorodosti.

V konečnom dôsledku najväčšou hrozbou však nie sú globálne klimatické zmeny, ale sprostredkovane to, čo nám prinesú: extrémne prejavy počasia ako záplavy, intenzívne tropické búrky, vlny horúčav a sucha; hladomor v dôsledku nedostatku pitnej vody a potravy; súperenie o obývateľné územia a surovinové či prírodné zdroje; zrýchlenie vymierania rastlinných a živočíšnych druhov; klimatická migrácia a s ňou súvisiace konflikty a vojny.

Sever proti juhu

Ľudstvo, najmä od začiatku priemyselnej revolúcie v 19. storočí, vypustilo do atmosféry stovky miliárd ton oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov, čo má samo osebe za následok súčasnú sériu environmentálnych kríz. Z historickej perspektívy však bola značná časť všetkých skleníkových plynov emitovaná ako vedľajší produkt ľudských aktivít, nie však masami obyčajných pracujúcich ľudí, ale skôr bohatej menšiny na svete.

Globálne otepľovanie a s ním súvisiace environmentálne problémy sú teda len prejavmi rozmanitých patológií spôsobených bohatou elitou a konzumným spôsobom života milionárov a miliardárov. Globálne klimatické zmeny však paradoxne najviac postihujú chudobné komunity rozvojového sveta, pretože tie sú najmenej pripravené čeliť následkom extrémnych výčinov počasia: povodniam, suchám a neúrode.

V globálnom meradle len asi stovka západných nadnárodných korporácií zodpovedá za tri štvrtiny globálnych emisií skleníkových plynov; no v dôsledku ich vypúšťania trpia tí najchudobnejší na svete. Preto neprekvapí, že v politických systémoch najsilnejších a najbohatších krajín sveta dominujú záujmy fosílneho priemyslu, ktorého cieľom je pokračovať v masívnom vypúšťaní emisií. Spaľovanie fosílnych palív totiž slúži na napájanie globálneho kapitalistického systému, ktorý na svoje hladké fungovanie potrebuje lacné zdroje energií.

Základným cieľom nadnárodných korporácií je totiž produkovať okamžitý a čo najvyšší zisk a pokračovať v tomto procese v ideálnom prípade donekonečna. Navyše tieto nadnárodné korporácie prostredníctvom finančného kapitálu, ktorý majú k dispozícii, už desaťročia sabotujú všetky environmentálne opatrenia a štedro financujú šírenie ideológie popierania zmien klímy.

Ustavičný ekonomický rast priamo vylučuje environmentálnu udržateľnosť a naopak

Je preto v záujme globálnej triedy bohatých udržiavať súčasný systém produkcie, spotreby a dopravy, poháňaný fosílnymi palivami, v chode čo najdlhšie. Táto nenásytná trieda považuje prírodu výlučne za zdroj surovín pre svoje výrobné linky a z etablovaného ekonomického systému výrazne profituje, kým väčšina obyvateľov planéty je podrobená jej patologickej túžbe po zisku. Koncentrácia čoraz väčšieho podielu svetového bohatstva v čoraz menšom množstve rúk globálnu environmentálnu krízu iba prehlbuje.

Ako globálny kapitalizmus expandoval, rozsah ekonomických procesov začal konkurovať ekologickým cyklom planéty a otvoril, tak ako nikdy predtým, reálnu možnosť planetárnej ekologickej katastrofy. Koreňom tejto krízy je de facto súčasný systém akumulácie kapitálu poháňaný neoliberálnou ideológiou. Globálna klimatická kríza je tak v podstate systematickou krízou kapitalistickej akumulácie. A prebiehajúca planetárna environmentálna deštrukcia je súčasťou produkcie kapitalistického bohatstva, jej sprievodným javom.

Ekonomický rast verzus environmentálna udržateľnosť

Riešenie problému globálneho otepľovania si teda vyžaduje hlboké teoretické porozumenie vzťahu medzi globálnym kapitalizmom a jeho fungovaním a tým, čo v environmentálnej filozofii označujeme ako „životné prostredie“. Ústrednou patovou situáciou a neriešiteľnou dilemou súčasnej klimatickej krízy je totiž v zásade otázka schopnosti ľudskej civilizácie zabezpečiť ekonomický rast aj environmentálnu udržateľnosť súčasne. Pretože ustavičný ekonomický rast priamo vylučuje environmentálnu udržateľnost a naopak.

Tento rozpor je možné vysvetliť na jednoduchom empirickom príklade. Kapitalizmus fungujúci na imperatíve rastu je najdeštruktívnejší k životnému prostrediu a jeho prírodným zdrojom v čase, keď sú ukazovatele ekonomického rastu vysoké. A, naopak, kapitalizmus je najmenej deštruktívny, keď je systém v hospodárskej recesii a ekonomický rast stagnuje. Keď je ekonomika v recesii, produkcia, spotreba a doprava sú v útlme, čo vedie k tomu, že vzduch je menej znečistený, z fosílnych palív sa produkuje menej CO2 atď.

Kapitalistické recesie sú teda prospešné pre životné prostredie, čo znamená, že čím viac expanzie, akumulácie, komodifikácie a rastu, tým horšie pre klimatický systém planéty. Ekonomická a ekologická racionalita sú teda vo vzájomnom rozpore, a to teoreticky a aj prakticky.

Súčasný spôsob produkcie a spotreby vyspelých kapitalistických krajín – globalizujúci sa kapitalizmus, založený na permanentnom raste, logike neobmedzenej akumulácie, exploatácie a plytvania prírodnými zdrojmi, okázalej spotreby a deštrukcie životného prostredia, vedie k environmentálneho kolapsu globálnych rozmerov, ktorý priamo ohrozuje prežitie ľudského druhu, pretože systematicky podkopáva environmentálne podmienky ľudskej existencie.

Jediným riešením, ako sa vyhnúť hrozbe klimatického kolapsu a tým aj odvráteniu planetárnej katastrofy, je uskutočnenie hlbokých a radikálnych zmien v organizácii a imperatívoch globálnej civilizácie, takých, ktoré nás v dlhodobom horizonte presmerujú na environmentálne a sociálne udržateľný spôsob života ľudskej civilizácie.

Transformácia fosílnej ekonomiky na udržateľné hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch, tzv. dekarbonizácia vrátane radikálnych zmien v energetickej infraštruktúre, je len nevyhnutnou podmienkou hlbokej štrukturálnej transformácie globálnej civilizácie. Navyše, všetky tieto zásadné zmeny musí prijať naša generácia, pretože na tú ďalšiu už môže byť neskoro.

Globálne klimatické konferencie a s nimi súvisiace rokovania, záväzky a dohody, ktoré ani len nemajú ambíciu transformovať globálny kapitalistický systém a v praxi sa tak či onak ani len nedodržiavajú, sú zjavne celkom zbytočné. V prvom rade je potrebné zvrhnúť ekonomický systém, ktorý umožňuje hŕstke bohatých spáliť celú planétu kvôli zisku.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #COP 22 #globálny kapitalizmus #klimatická kríza