RTVS a Fico
Padali hlavy v spravodajstve RTVS. A nevyvolalo to ani pokrik, aký by boli spustili všetky médiá a všetci novinári v čase vládnutia Mečiara alebo Fica. Za Mečiara sa to aj stalo, keď Igor Kubiš vymenil vzdorovitého riaditeľa Jozefa Darma a bolo jasné, že si veľký vodca „džúzberi“ chce STV pekne privlastniť.
Za Fica sa to nikdy nestalo, nepochybne aj kvôli tvrdohlavosti Marka Maďariča, ktorého som v zápase za nezávislosť televízie podporoval. Lenže Marek sa nemusel brániť voči Ficovi, ten bol totiž presvedčený, že stranícka propaganda cez verejnú telku je kontraproduktívna. Iní chlapci v Smere boli však opačnej mienky a Maďarič im úspešne vzdoroval.
Ak máte spravodajskú 24., tak odvysielať prejav trojnásobného premiéra a predsedu druhej najsilnejšej strany v krajine je normálne.
Vyhodiť celé vedenie spravodajstva za odvysielanie prejavu Fica na sneme strany je do neba volajúca „hovadina“. Niežeby som mal k tým redaktorom nejaký vzťah, veru ich nepoznám, ale ak máte spravodajskú 24., tak odvysielať prejav trojnásobného premiéra a predsedu druhej najsilnejšej strany v krajine je normálne. A ak niektorí pokladajú za chybu, že to nebolo komentované, tak majú, samozrejme, na mysli negatívne komentáre. Vzor si tu možno zobrať z BBC, ktorá fakt takéto prejavy vždy komentuje, ale kvalifikovane. Podstatné na celej kauze sú však dve veci: že nezávislosť novinárov pre samotných novinárov platí, len pokiaľ ide o niektorú vládu, inak by už do sveta vysielali v mohutných decibeloch poplach, že demokracia, sloboda prejavu a novinárska nezávislosť sú v ohrození. A druhá vec: tí, čo sa nad odvysielaním prejavu rozhorčujú, sú proste presvedčení, že Slováci sú jednoducho tupé hlavy, ktoré nevedia, čo si z Ficových rečí vziať a čo hodiť do koša.
17. november
A, ozaj, oslavy 17. novembra: prebehli tak, ako majú, keď nejde o okrúhle výročie. Fedor Gál konečne našiel svoje uplatnenie, ktoré zodpovedá jeho náture a jeho „proslovy“ v príťažlivej hudbe kapely Drť – s ktorou vystúpil na Koncerte pre všímavých v Bratislave – sú nepochybne o kategóriu lepšie ako jeho spoločenské a politické diagnózy.
Fico nenašiel spoločensky nič príťažlivejšie ako snem vlastnej strany, na ktorom demonštroval, že má vzťah k nežnej revolúcií iba vtedy, ak je využiteľná pre opozičnú propagandu.
Ale potešil ma Pellegrini, lebo vzdal úctu Alexandrovi Dubčekovi v Bánovciach nad Bebravou aj v jeho rodnom Uhrovci: lebo to, čo ľudia chceli v novembri 1989, nebol klausovsko-mečiarovský kapitalizmus, ale dubčekovský humanizmus. Ak je niekto skutočným pokračovateľom ideí nežnej revolúcie, tak sú to nasledovatelia dubčekovských ideálov. A rád sa – tak vtedy, ako aj dnes – práve k tomuto dedičstvu hrdo hlásim.
Záchrana krajiny na obzore
Ale pozor: za oponou a v zákulisí sa pripravuje vznik novej politickej strany. Hovorila o tom Lucia Nicholsonová, naša europoslankyňa. Mám ju celkom rád a aj som si cenil jej túžbu po poznaní. Ale také „prisprostalosti“, akými dôvodila svoje odhodlanie v rozhovore pre Denník N, by slabšiu náturu priviedli k depresii, ja som sa len pobavil. Lucia je odhodlaná zakladať, len netuší, aká strana by to mala byť. Proste ak by nebola ona sama naďalej v politike, Slovensko by tým výrazne utrpelo. Ale aby v politike mohla ďalej po vystúpení zo SaS pôsobiť, na to predsa musí mať stranu. Ale ešte skôr, ako ju založila, prejavila sa ako skúsená kádrováčka. Má jasné, koho áno, koho nie. No z jej prísneho kádrového dotazníka mi vyplynulo, že obstojí jedine ona sama.
Veľkomaďarská nepolitika
No a nakuknem trochu aj k susedom. Viktor Orbán chodí po svete so šálom symbolizujúcim Veľké Maďarsko. A na kritiku reaguje, veď nepleťme politiku do športu, teda v tomto prípade do futbalu. Pričom vzápätí povie, však maďarská (futbalová) reprezentácia reprezentuje všetkých Maďarov. Nuž povedať niečo také je viac ako politika. Je to agresívny revizionizmus, ktorý má presne taký istý význam, ako keby Putin povedal, že ruskí športovci predsa reprezentujú aj občanov Ukrajiny, Arménska, Lotyšska a vlastne všetkých tých, čo hovoria po rusky. Iste, dá sa to vidieť aj inak: svet už v tejto predstave teda nepozná štátne hranice ani občianstvo, čo by sa mi inak páčilo, pokiaľ by tými, ktorí chcú reprezentovať toto bezhraničné ľudstvo, neboli práve Maďari a Rusi; navyše pristrihnutí do orbánovskej alebo putinovskej uniformy.
A náš minister Káčer na Orbánovu adresu síce povie „hnus a humus“, ale na rokovanie V4 ideme ako poslušný pandrláčik. Pritom V4 pre nás už dlho nemá nijaký pozitívny zmysel, opačne, zaťahuje nás do osídiel poľského a maďarského nacionalizmu – a v duchu Káčerovho slovníka, by som povedal do "humusu“ geopolitiky z predminulého a prvej polovice minulého storočia…
Celkom milá mozaika sa mi vlastne z tých „čriepkov“ vynorila…