Za krízu demokracie môže aj prezidentka

Necelé tri roky po nástupe vlády zmeny sa slovenská spoločnosť dostala podľa prezidentky do „kritického bodu“. Počas súbehu jej mandátu a mandátu Matovičovej a potom Hegerovej vlády došlo podľa jej slov k tomu, že „je oslabovaná dôvera verejnosti v štát a v súdržnosť našej spoločnosti.

06.12.2022 12:00
debata (48)

Ak túto situáciu nedokážeme zvrátiť, je dôvod obávať sa o podobu demokracie a ďalší vývoj spoločnosti“. Na inom mieste povedala, že sa „vytráca autorita štátu aj autorita demokracie“. To sú veľmi vážne slová 33 rokov po nežnej revolúcii.

Keďže prezidentka konštatovala, že „na dnešnej politickej kríze máme ako politici každý svoj podiel“, priznala časť zodpovednosti za bezprostredné ohrozenie demokracie a autority štátu v situácii, keď „hnev a nespokojnosť spoločnosti sú takmer hmatateľné“. To, že „takto to ísť ďalej nemôže bez toho, aby boli ničené zvyšky dôvery verejnosti a súdržnosť našej spoločnosti“, však bolo zrejmé už ku koncu Matovičovej vlády. Pochopili to nielen nezaujatí politickí analytici, ale aj väčšina obyvateľstva.

Prezidentka sa však v roku 2020 nezastala protestujúcich spoluobčanov, ktorým vládnuci politici vynadali do múdrosráčov, opíc, luzy atď. Neokríkla predstaviteľov neštandardných politických subjektov, ktoré sa dostali k moci, že k občanom, aj k tým nespokojným s vládou, sa v demokracii treba správať s úctou.

Keď na začiatku roku 2021 občania napriek zákazu vychádzania v rekordnom čase vyzbierali takmer 600-tisíc podpisov za predčasné voľby, prezidentka sa opäť nepostavila na ich stranu. Neuvedomila si, že svojím podaním tejto petície na Ústavný súd občanom fakticky vzala právo na sebaobranu proti zlej vláde, ktorá im ubližuje, ničí ich životy, rozkladá právny štát a demokraciu. Ani to, že svojich predchodcov, ktorí takéto petície akceptovali a referendum vypísali, nepriamo obvinila, že konali protiústavne. A Ústavný súd SR si zase neuvedomil, že svojím rozhodnutím de facto vyhlásil tri slovenské vlády, ktoré vzišli z predčasných volieb, za nelegitímne.

Ak dnes hlava štátu konštatuje, že „takto to ďalej na Slovensku ísť nemôže“, mala by sa miesto obhajoby amatérskej a spoločnosť rozvracajúcej vlády zasadiť za jej skorý koniec.

Výsledkom bolo faktické pozastavenie výkonu druhého článku ústavy, ktorý hovorí, že „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich zástupcov alebo priamo“. Tento svoj atak na priamu demokraciu prezidentka prikrývala ochranou ústavy. V skutočnosti však iba chránila neschopnú vládu, ktorá sa bála, že by ju ľud mohol vymeniť. Ak by sa to bolo podarilo, mohlo sa zabrániť ďalším škodám, ktoré v správe o stave spoločnosti prezidentka tak plasticky opísala. Práve spochybnenie priamej demokracie prinieslo nárast politického radikalizmu v jeho najrôznejších podobách.

Prezidentka navyše 1. apríla 2021 menovala za podpredsedu vlády a ministra financií Igora Matoviča, ktorý za rok pôsobenia vo funkcii predsedu vlády nado všetku pochybnosť dokázal, že je bezprecedentným deštruktorom demokratického a kompetentného výkonu politiky a elementárnej politickej kultúry. Nenašla odvahu priamo sa postaviť jeho rozvracačským spôsobom robenia politiky.

Po vydaní nálezu Ústavného súdu nevyvinula žiaden razantný tlak na predstaviteľov vládnej koalície, aby zmenili ústavu v súlade s nálezom Ústavného súdu tak, že aj na Slovensku bude možnosť ukončiť bačovanie neschopnej a nado všetku pochybnosť nedôveryhodnej vlády v demokracii štandardným spôsobom – predčasnými voľbami.

Týmito politicky nepremyslenými krokmi si prezidentka podryla aj vlastnú autoritu a autoritu prezidentského úradu ako mimoriadne významného ochrancu demokracie.

Ak dnes hlava štátu konštatuje, že „takto to ďalej na Slovensku ísť nemôže“, mala by sa miesto obhajoby amatérskej a spoločnosť rozvracajúcej vlády zasadiť za jej skorý koniec.

© Autorské práva vyhradené

48 debata chyba
Viac na túto tému: #prezident SR #správa o stave republiky #Zuzana Čaputová