Zdá sa však, že v našich končinách takto formulovaná výzva nikoho veľmi nezaujíma. Ako je u nás dobrým zvykom, verejný priestor dôsledne obsadili krajné, dokonale znepriatelené pozície. Len čierna alebo biela, v tom sme dobrí.
Novodobí digitálni disidenti
Jedna strana, či prinajmenšom jej časť, sa vo svojej, inak samozrejme potrebnej snahe čistiť digitálny priestor od plejády naozaj nebezpečných aktérov, do veci pustila štýlom „kladivom na opravu hodiniek“, teda s nie prílišnou snahou rozlišovať medzi názorom, ktorý sa nám nemusí páčiť, ale pluralitný priestor ho musí zniesť, a reálnou lžou a bludom so škodlivými dosahmi na užívateľov a spoločnosť. Utešený rast antisystému má, samozrejme, hlbšie korene, primárne socioekonomické a sociokultúrne, či chronicky nízku mieru dôvery v inštitúcie aj spoluobčanov, no naivná predstava, že keď niečo vykážeme za plot mainstreamu, tak to už nebude počuť, veci ani náhodou nepomáha.
Na druhom okraji je to však ešte horšie. Tu sa stretli jednak čistí cynici, vedomí si rozkladného vplyvu sociálnych médií na spoločnosť, ale rozhodnutí využiť úroveň stoky dnešného on-line priestoru na maximum, nech to stojí, čo to stojí. Druhým článkom tejto utešenej koalície je časť publika, ktorá z akéhosi prapodivného dôvodu uverila pomýlenej predstave, že im z akejsi – samozrejme neexistujúcej – charty práv digitálneho občana vyplýva univerzálny nárok hovoriť kedy sa im zachce tisícom a stotisícom ľudí hocijakú hlúposť, o ktorej sú práve presvedčení. Tento priestor zhodne odmieta akúkoľvek funkčnú snahu o reguláciu on-line priestoru ako novú digitálnu totalitu a pestuje si pózu bojovníkov za slobodu slova a mysle. To, že bez tvrdej regulácie dnešný on-line priestor onedlho spoločnosť úplne rozloží, pretože zabije akúkoľvek schopnosť širšej zhody pre spoločnú akciu, nevyhnutnú na zvládnutie naozaj vážnych výziev, to ich v ich príjemnej póze novodobých digitálnych disidentov veľmi nevyrušuje.
Boj o svetovú nadvládu a TikTok
A tak kým my sa tu vzájomne neproduktívne hádame o tom, kto produkuje propagandu – pre jedných výlučne Moskva, pre druhých výlučne Washington – ozajstný súboj sa dnes odohráva na podstatne sofistikovanejšej úrovni.
Keď si dnes TikTok, jednu z najrýchlejšie expandujúcich sietí na svete, populárnu najmä medzi mládežou, otvoríte v Číne a v západnom svete, vidíte dve zásadne rozdielne nástenky. TikTok ponúka cez svoje algoritmy pre čínske publikum oveľa viac náučného, povedzme inšpiratívneho a osobnosť rozvíjajúceho obsahu, ako TikTok pre ostatný svet, ktorý sa riadi primárne virálnosťou a je preto plný infantilných banalít alebo radikalizujúceho obsahu.
Ak tvrdo nezregulujeme samotný biznis model on-line ekonomiky pozornosti, ktorý je – opäť, popri širších spoločenských faktoroch – živnou pôdou pre rast dezinfoscény a antisystému, radikalizáciu a osprostenie spoločnosti, z miesta sa veľmi nepohneme.
Čínska spoločnosť ByteDance, zjavne v koordinácii či z pokynu čínskej komunistickej vlády, dávkuje čínskej mládeži „špenátovú“, teda podstatne zdravšiu verziu TikToku ako ostatnému, aj západnému svetu, ktorý dostáva svoju každodennú dávku „ópiového TikToku“, ako vec pomenoval Tristan Harris, hlavná tvár hnutia za zásadnú reformu internetu sociálnych médií. A tak asi nie úplne náhodou je medzičasom medzi čínskou mládežou najrozšírenejším kariérnym snom stať sa astronautom, v USA on-line influencerom…
Ak zohľadníme, že Čína a USA súperia o nadvládu nad svetom zajtrajšia, potom sa možná stratégia Číny, infantilizáciou a polarizáciou spoločnosti súpera práve cez túto sociálnu sieť, využitím psychologických mechanizmov a návykov jej užívateľov a neschopnosti súpera, tieto siete efektívne regulovať, javí ako vcelku sofistikovaná stratégia gepolitického boja v 21. storočí.
Jadro problému je biznis model
Aj z tohto príkladu je zrejmé, že v súlade so známou poučkou Marshala McLuhana o tom, že na nových médiách nie je najpodstatnejší ich obsah, ale spôsob, ako menia našu vzájomnú komunikáciu, šírenie informácií, naše myslenie, je treba prednostne potrebné tlak smerovať na reguláciu samotného biznis modelu digitálnej ekonomiky pozornosti, ktorý tlačí jej platformy a siete do maximálnej virálnosti a interakcie za úplne každú cenu. Neznamená to, že obsah nie je dôležitý, ak však nezmeníme, a to znamená tvrdo nezregulujeme samotný biznis model on-line ekonomiky pozornosti, ktorý je – opäť, popri širších spoločenských faktoroch – živnou pôdou pre rast dezinfoscény a antisystému, radikalizáciu a stupidifikáciu, v spisovnej slovenčine osprostenie spoločnosti, z miesta sa veľmi nepohneme.