Boris Kollár dostal päť minút pred dvanástou hneď dva dary: zníženie DPH na vleky (oficiálne parlament schválil zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty pre športoviská, vleky a gastro z 20 na 10 percent na tri mesiace, pravdepodobne preto, že snehové podmienky u nás nepotrvajú dlhšie) a expresné schválenie investičných zmlúv o štátom podporovanej výstavbe nájomných bytov s poisťovňou Kooperativa, a. s., Vienna Insurance Group a s WBG Wohnen und Bauen Gesellschaft mbH Wien o výstavbe prvých 9-tisíc nájomných bytov.
Ešte pred tým si Igor Matovič presadil zvýšenie daňového bonusu. Škoda, že detičky málo zarábajúcich rodičov dostanú akosi pomenej a detičky nezamestnaných rodičov nebudú mať z daňového bonusu nič. Detičky chudobných rodičov nepocestujú ani na lyžovačku na „celebritné“ lyžiarske stredisko na Donovaloch a ani ich tatko nezoberie zamaškrtiť si do gastrocentra. Zato asi zaplatia zvýšené poplatky v škôlkach, za obedy atď., lebo si samosprávy budú musieť nejako kompenzovať znížené príjmy zo štátneho rozpočtu. Ako hovorí Karel Havlíček Borovský v známom epigrame, že chudobný si to vždy odnesie…
Aj „najlepší“ minister tejto vlády Jaroslav Naď (v zastúpení svojím štátnym tajomníkom) stihol ešte pred prvým dátumom na odvolávanie vlády podpísať zmluvu so Švédskom na nákup 152 pásových vozidiel CV-90 približne za 1,688 miliardy eur s DPH.
Ak bolo treba odmeňovať ministrov vlastnej vlády, čím si vládna moc zaviaže odbojných opozičníkov, aby hlasovali za štátny rozpočet na rok 2023?
Strašenie neschválením rozpočtu
To, že predseda Lekárskeho odborového združenia, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a ďalší vyzývajú, aby NR SR schválila štátny rozpočet na rok 2023, je pochopiteľné. Dá sa pochopiť i to, ak by strašili jeho neschválením. Dá sa pochopiť, že štátny tajomník MF SR Marcel Klimek si praje, aby prešiel štátny rozpočet, ktorý, ako hovorí, sám zostavil. Nedá sa však akceptovať, ak sa pritom uchyľuje k polopravdám. Nedá sa akceptovať, ak J. Naď dokonca straší ohrozením bezpečnosti Slovenska. Obranní experti tvrdia, že bezpečnosť SR ohrozil on sám, keď bez včasnej a náležitej náhrady pomohol slovenskými zbraňami Ukrajine.
Toto neviem posúdiť. No M. Klimek zámerne – s úmyslom postrašiť alebo z neznalosti – dezinterpretoval, čo by podľa zákona o rozpočtových pravidlách znamenalo rozpočtové provizórium. Asi chcel vystrašiť správcov rozpočtových kapitol, tvrdiac, že čerpanie jednej dvanástiny z výdavkov štátneho rozpočtu minulého roka v každom kalendárnom mesiaci sa vzťahuje jednotlivo na každú kapitolu, a nie na celkové výdavky štátneho rozpočtu (paragraf 11, odsek 2).
Najvážnejšou hrozbou v prípade neschválenia štátneho rozpočtu je Ministerstvom financií SR namodelovaný prepad HDP na úrovni 4,1 %, nárast nezamestnanosti na 8 % a inflácie na úroveň 17,3 %. Klimek to prirovnal ku krízovému roku 2009. Dôvodom by bolo, že by sme „nevedeli reagovať na energokrízu“.
Po roku 2023 potopa?
Dotácie vyčlenené na rok 2023 na zníženie dosahov vysokých cien energií predstavujú 3,5 mld. eur. Z toho pre firmy 1,4 mld. eur, domácnosti 900 mil. atď. Pomoc má byť adresná a dočasná. Otázkou je, čo ak sa v roku 2024 a po ňom nevrátia ceny energií na pôvodnú úroveň? Budeme vyčleňovať na pomoc s cenami energií 3,5 mld. eur zo štátneho rozpočtu každý rok? Možno ani to by nestačilo. Ako tvrdia odborníci, plynová kríza v budúcich rokoch môže byť ešte horšia. Na túto zimu EÚ naplnila zásobníky plynu na viac ako 90 %, na budúci rok to bude mať ťažšie. Riešenie? Poraďte sa s Vladimírom Sotákom, ktorý prišiel k rozumu.
Čo ak sa v roku 2024 a po ňom nevrátia ceny energií na pôvodnú úroveň? Budeme vyčleňovať na pomoc s cenami energií 3,5 mld. eur zo štátneho rozpočtu každý rok?
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pokladá návrh štátneho rozpočtu na rok 2023 za realistický. Chýbajú jej však konsolidačné opatrenia, ktoré by zlepšili dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Návrh rozpočtu predpokladá pokles hrubého dlhu z úrovne 62,2 % HDP v roku 2021 na úroveň 59,8 % HDP v roku 2022 a následne k úrovni 56,8 % HDP na konci roku 2025. Má to však dva zádrhy: chýbajú opatrenia, ktoré by tento cieľ zabezpečili. A po druhé, pokles v percentách je výsledkom predovšetkým vysokého tempa inflácie.
Klimek má pravdu v tom, ak nesúhlasí so strašením gréckou cestou. Evidentne sa týmto výrokom chcú zviditeľniť ich autori. To však nič nemení na tom, že výdavky na obsluhu štátneho dlhu rastú z dvoch dôvodov: rastie dlh a rastie úroková sadzba. Druhé od nás až tak nezávisí, prvé áno. Podľa vládneho materiálu výdavky na dlh medzi rokmi 2021 a 2025 vzrastú takmer trojnásobne na 1,8 mld. eur. Keby za nimi stáli investície, nestálo by to za reč.