Cárovo smrtiace zovretie

Začiatkom roka 2022 si mnohí analytici stále mysleli, že rusko-ukrajinský konflikt je možné urovnať prostredníctvom diplomatických rokovaní. Dva dni pred začiatkom vojny ruský sociológ Grigorij Judin predpovedal útok Ruska na Ukrajinu a označil to za najnezmyselnejšiu vojnu v dejinách.

22.12.2022 12:00
debata (21)

Tvrdil to, čo sme si my ostatní nedokázali pripustiť, pretože sme sa priveľmi pridŕžali určitých predpokladov, ktoré nám bránili vidieť realitu: Rusko nemusí byť vždy len krajinou bohatierov z rozprávok, ktorá sa vždy iba bráni, môže sa z neho stať agresor, ktorý vojnu začína.

Putin náš pôvodný predpoklad veľmi dobre využil a naďalej využíva, napriek tomu, že opakovane poprel samostatnú existenciu Ukrajiny a tvrdil, že Rusko bolo o jej územie „olúpené“. Kritizoval Leninovu politiku práva národov na sebaurčenie a prirovnal sa k cárovi Petrovi Veľkému, ktorý tiež „len vrátil Rusku to, čo bolo jeho“.

Agresívnou politikou „vrátenia Rusku toho, čo bolo jeho“ Putin reagoval na vzburu Ukrajincov proti ich autoritárskej vláde, ktorá odmietla podpísať asociačnú dohodu s EÚ a namiesto nej volila posilnenie vzťahov s Ruskom. Po protestoch v Kyjeve sa Putin odmietol vzdať svojho vplyvu na Ukrajinu, začal mať obavy o svoju moc a zaútočil na ňu.

Podľa Judina, ale napríklad aj podľa ukrajinského sociológa Volodymyra Iščenka sa potreboval uistiť, že v prípade masových protestov (ku ktorým okrem Ukrajiny došlo i v Arménsku, Kirgizsku, Kazachstane) bude mať silu potlačiť ich rovnako ako Lukašenko v Bielorusku. Výstrahou mu boli už protesty proti líbyjskému vládcovi Kaddáfímu, ktorého zavraždili po vzburách v roku 2011. Zrejme z tohto dôvodu sa Putin v roku 2012 vrátil na post prezidenta.

Diktátori sa dokážu bez okolkov vysporiadať s domácou opozíciou, horšie je to v prípade, ak sa do vzbúr zapoja vonkajšie sily – to si môže vyžiadať ich intervenciu. Ak by sa kultúrne blízka Ukrajina po Majdane ukázala ako politická alternatíva systému panujúcemu v Rusku, mohla by predstavovať ohrozenie aj pre Putina. Putin preto Západ nazval Antiruskom, čím však myslel hrozbu pre seba.

Ruská vláda pripisuje každú snahu o politickú zmenu vonkajším vplyvom. Protesty v Bielorusku či na Ukrajine sú podľa štátnych médií výsledkom intervencií Západu, čoho príkladom je označovanie prezidenta Zelenského za bábku Spojených štátov. Toto tvrdenie vychádza z predpokladu, že ľudia sa sami od seba nepotrebujú alebo nedokážu vzbúriť, nech je situácia akákoľvek.

Takéto myslenie má prvky fašizmu – za súčasť národa je považovaný len ten, čo podporuje štát, a štát podporuje len ten, čo podporuje vodcu. Z tohto hľadiska sa vzbury dopúšťajú len cudzie elementy nevychádzajúce z národa.

Takéto myslenie má prvky fašizmu – za súčasť národa je považovaný len ten, čo podporuje štát, a štát podporuje len ten, čo podporuje vodcu. Z tohto hľadiska sa vzbury dopúšťajú len cudzie elementy nevychádzajúce z národa. Jednota národa sa navyše dosahuje vo vojne s ostatnými a je udržiavaná militaristickými symbolmi (propagovaný symbol „Z“).

Niekdajší boj Ruska s nacizmom z konca druhej svetovej vojny sa na Ukrajine zneužíva ako ideologická opora vojny. „Denacifikáciou“ dnes Putin označuje vyčistenie priestoru od cudzích prvkov, za ktorých sú považovaní Ukrajinci „znečistení“ nacizmom, idúci proti Rusku. Podľa Judina ruská historiografia dokonca vysvetľuje nacizmus ako vonkajšiu hrozbu prichádzajúcu zo Západu, takže sa nemôže objaviť v ruskej spoločnosti.

Putin sa viackrát vyjadril, že svet bez Ruska nemá zmysel. Drží sa konštruktu, že Rusko nemôže existovať bez cára, za ktorého považuje seba. Jeho hrozby o použití jadrovej zbrane preto treba brať vážne. Jadrové vydieranie mu však umožní pokračovať v okupovaní územia a genocíde tamojšieho obyvateľstva. Ak sa mu to dovolí, nezastaví sa na Ukrajine (Dossier Center nedávno zverejnil výskum o dlhodobo pripravovanej snahe o inváziu do Moldavska).

Ako teda z toho von? Okrem veľkého protestného potenciálu, ktorý by mohol naplniť, ak by sa atomizované obyvateľstvo zjednotilo pod tlakom samovražednej mobilizácie, je tu tiež šanca ovplyvniť ruskú elitu. Tá by si mohla uvedomiť, že Putinove plány nemajú perspektívu a pokúsiť sa ho zbaviť skôr, ako ju stiahne so sebou. Inak sa môže situácia veľmi rýchlo vyostriť.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #fašizmus #Vladimir Putin #diktátor #vojna na Ukrajine