Rok 2022 z pohľadu zamestnancov

Začiatok roka zasiahla slovenských pracujúcich inflácia, ktorá sa začala na jeseň 2021 a začiatok konfliktu na Ukrajine situáciu už len zhoršil. Rast cien, hlavne potravín, zastihol naše domácnosti značne nepripravené.

27.12.2022 12:00
debata (4)

A to aj z dôvodu niekoľko dekád uplatňovanej politiky nízkych miezd a málo efektívneho sociálneho systému, ktoré spôsobili, že už aj pred koronakrízou mali slovenské domácnosti nízke finančné aktíva a vysoké dlhy. Posledné dáta ukazujú, že situácia sa ešte zhoršila.

Inflácia, ktorá sa tohto roku bude pohybovať niekde medzi 12 – 14 percentami, neznamená, že sa všetkým rodinám navýšili výdavky rovnako. Chudobné domácnosti, ktorých výdavky sú rozdelené medzi bývanie, potraviny a dopravu, pocítili infláciu v ešte vyššej miere, ako ukazujú priemerné hodnoty. A čo sa týka predikcií na budúci rok, aj napriek pozitívnej korekcii, ktorú urobili v týchto dňoch analytici NBS, tak priemerná inflácia aj na budúci rok bude pravdepodobne dvojciferná. Zároveň je potrebné povedať, že ak by sa aj podarilo infláciu zastaviť, neznamená to návrat k cenovej úrovni z leta 2021.

A keď sme už pri predpovediach, český prominentný ekonóm Tomáš Sedláček o nich tvrdí, že aj napriek zložitým ekonometrickým modelom, na základe ktorých vznikajú, ide vlastne len o veštenie. Čím, samozrejme, nechcel spochybňovať samotnú ekonómiu a ekonomické predikcie, ale skôr tých, čo ich berú príliš vážne – hlavne v hekticky sa meniacich podmienkach, v akých dnes žijeme.

Nech už najnovší odhad inflácie NBS dozná akýkoľvek osud v realite, všetci vieme, že nás nečakajú svetlé zajtrajšky. Hlavne ak sa pozrieme, ako za posledné dva roky nestačí rast miezd na tempo inflácie. Prepad reálnych miezd v tomto a minulom roku ukazuje, že k hranici a aj pod hranicu chudoby sa približuje aj tá chatrná stredná trieda, ktorú sme tu donedávna mali.

Odhady na rok 2022 hovoria, že pokles reálnych miezd na Slovensku bude 3,6-percentný. Na prvý pohľad sa toto číslo nemusí zdať vysoké, no ako vždy ide o priemerné hodnoty. Nominálny rast miezd, z ktorého sa počíta reálna mzda, sa samozrejme nedotýka všetkých a určite nie nejako rovnomerne, záleží nielen na sektore, ale aj na konkrétnom zamestnávateľovi a pracovnej pozícii.

Prepad reálnych miezd v tomto a minulom roku ukazuje, že k hranici a aj pod hranicu chudoby sa približuje aj tá chatrná stredná trieda, ktorú sme tu donedávna mali.

Môžeme sa zhodnúť, že inflácia najviac postihuje tých menej príjmových. Sčasti týmto zamestnancom pomôže rast minimálnej mzdy od 1. 1. 2023 na 700 eur, ktorý bol v lete tohto roka dohodnutý nad úroveň zákonného nároku (57 % z priemernej mzdy v roku 2021). Ani tento rast však nezohľadňuje rast cien, ktorým nízkopríjmoví obyvatelia čelia.

Celý rok 2022 sme počúvali vládnych politikov opakovať, že „nebojte sa, dobre bude“ a „nenecháme nikoho padnúť“, no sľubovaná protiinflačná pomoc sa akosi zideologizovala a pretransformovala na pomoc rodinám s deťmi a nakoniec v takej forme, že v konečnom dôsledku najviac dostanú rodiny s najvyššími príjmami a mnohé najviac postihnuté dostanú len zlomok pomoci.

Koncom tohto roka prešlo parlamentom znovunaviazanie príplatkov za nočné a víkendy na výšku minimálnej mzdy, ktoré bolo po celý rok 2022 zmrazené na úrovni roka 2021. Zamestná­vatelia tento krok len ťažko predýchavali a strašili doslova armagedonom. Dokonca pre predloženie novely cez poslanecký návrh, mimo pripomienkového konania, odišli z tripartity. Je fascinujúce, že keď v roku 2021 prišiel návrh na zmrazenie príplatkov deň pred schválením, tak sa o zem nehádzali. Rovnako, ako sa nehádzali začiatkom roka 2021, keď v druhom čítaní prišli do parlamentu poslanecké návrhy škrtajúce v Zákonníku práce. Jedným z nich bol napríklad návrh na zrušenie rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.

Uvidíme, ako sa k tomu postavia politici už onedlho, pretože aktuálne pripravovaná smernica EÚ, ktorá rieši výšku minimálnej mzdy, okrem iného zaväzuje členské štáty zavádzať opatrenia, ktoré zvýšia pokrytie kolektívnymi zmluvami nad 80 percent. Do zrušenia rozširovania kolektívne zmluvy na Slovensku pokrývali len 25 percent zamestnancov.

A tu sa dostávame k najdôležitejšiemu problému postavenia zamestnancov a kvality pracovného prostredia na Slovensku. Nízka odborová organizovanosť a nízka schopnosť organizácie kolektívnych akcií (protesty a štrajky) robí zo Slovenska krajinu, ktorá akoby sa zmierila so svojím osudom montážnej dielne Európy, postavenej na nízkych mzdách.

Množstvo slovenských zamestnancov sa s istou dávkou závisti pozerá na protesty a štrajky v zahraničí, vo Francúzsku, nedávno v Rakúsku, alebo aktuálne v Británii. No keď sa niečo také deje u nás, tak sme schopní si vzájomne závidieť. Nedávno sa to plasticky ukázalo pri výpovediach lekárov, keď množstvo slovenských zamestnancov naskočilo na demagogické reči politikov o vydieračoch a braní si rukojemníkov. Pritom to boli politici, ktorí zdravotníkom v zákone zakázali štrajkovať, a tak im ostala jediná použiteľná zbraň – výpovede.

Kedy konečne zamestnanci pochopia, že len organizovaním sa, vzájomnou podporou a solidaritou dosiahnu zlepšenie pre všetkých? V roku 2023?

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Odbory #inflácia #odborári #zamestnanci #mzdy