Financovanie RTVS: zmena je nutná, detaily nepoznáme

Na tému zrušenia tzv. koncesionárskych poplatkov sa rozprúdila prekvapujúco zaujímavá a relatívne rozsiahla odborno-politická debata. Základná a zásadná otázka znie, či je, alebo nie je plánované a odsúhlasené zrušenie „koncesionárskych“ poplatkov (niekedy nazývané aj ako výstup tzv. zásuvkového zákona) priamo občanmi a firmami od 1. júla 2023 správne rozhodnutie?

09.01.2023 12:00
debata (2)

Vzhľadom na všetky okolnosti ide skôr o rozhodnutie, ktoré ide proti aktuálnym trendom. Nedá sa však povedať, ako tvrdia viacerí kritici, že ide nevyhnutne o zásadne zlé rozhodnutie. Rozhodujúce bude, akou formou sa nastaví pravidelné financovanie RTVS, a teda najmä do akej miery budú pravidlá financovania brániť nežiaducim politickým vplyvom a súčasne zaručovať dlhodobo stabilné financovanie verejnoprávne­ho média.

Náhla zmena prináša aj možnosť poučiť sa zo skúseností iných a byť kreatívny pri novej forme financovania, ktorá by bola spoločensky akceptovateľná, svojou výškou dostatočná a zaručovala by aj nezávislosť RTVS.

Hoci prvé reakcie na toto rozhodnutie boli skôr negatívne, každý, kto si prečítal zápisnice z posledných zasadnutí Rady RTVS v decembri 2022, musel pochopiť, že situácia ohľadne financovania verejnoprávneho média je dlhodobo kritická. Inými slovami, systém financovania, tak ako je nastavený, nefunguje normálne už najmenej desaťročie. Pod jeho nedostatočným fungovaním mám na mysli to, že manažment má limitované možnosti rozvoja RTVS a dokonca už aj obnovy technológií.

Aké sú riziká navrhovaného riešenia?

Podľa Richarda Sulíka zámerom je, aby RTVS bola od roku 2024 financovaná napríklad percentom posledného známeho HDP, pričom ako číselný údaj sa uvádza 0,15 % HDP. Líder SaS prepočítal, že napríklad tento podiel z roku 2022 predstavuje približne 180 miliónov eur. To je skutočne o niečo viac, ako je rozpočet RTVS na rok 2023, ktorý zase bol o viac ako 21 miliónov eur nižší ako rozpočet na rok 2021. Dôležité a pozitívne je, že by malo ísť o ústavný zákon prijatý ústavnou väčšinou 90 hlasov.

Domnievam sa, že pri automatickej valorizácii Sulík zabudol na možnosť, že HDP môže aj klesať. Preto by mal navrhovaný zákon riešiť túto ekonomickú výzvu napríklad zaručením minimálnej nominálnej výšky financovania RTVS, t. j. najmenej na základe financovania z predošlého roka (alebo napríklad priemeru posledných x rokov zvýšeného o nejaký koeficient).

Skúsenosti zo zahraničia

Existuje niekoľko alternatív financovania médií verejnej služby vrátane ich rôznych kombinácií. Tzv. koncesionársky poplatok je stále najväčším zdrojom príjmov (priemerne 60 %) väčšiny médií verejnej služby v Európe. Špecifická daň za domácnosť (de facto náš súčasný systém) bola zavedená v roku 2013 v Nemecku a v roku 2019 vo Švajčiarsku.

Systém financovania RTVS, tak ako je nastavený, nefunguje normálne už najmenej desaťročie.

Reklama je obvyklou súčasťou financovania médií verejnej služby, ale nikde netvorí hlavný zdroj príjmov. Podobne ako to je u nás, skôr je tendencia určiť maximálny podiel reklamy na celkových príjmoch. Alternatívne dane, spolu s vládnymi dotáciami, sa podieľajú na financovaní médií verejnej služby v Španielsku (súkromné médiá, telekomunikácie) alebo v Thajsku (tabakové spoločnosti, výrobcovia liehovín).

Priame cielené zdanenie za účelom financovania médií verejnej služby predstavuje ročné zdanenie. Tento model financovania je čoraz populárnejší. Napríklad vo Fínsku závisí od príjmu a má maximálnu výšku 163 eur. Dôležité je, že táto daň nie je súčasťou štátneho rozpočtu. Podobne aj Švédsko zaviedlo príspevok (v podstate daň) pre médiá verejnej služby z ročného príjmu v maximálnej ročnej výške približne 130 eur. Švédsky model zvýhodňuje jednočlenné domácnosti. Naposledy podobný spôsob financovania prijalo minulý rok Dánsko.

Priame vládne financovanie je síce potenciálne rizikové a skôr typické pre štátne médiá (napríklad v Číne), ale nedá sa povedať, že by nemohlo fungovať v rámci demokratických krajín. Novozélandský rozhlas je financovaný štátom, ale tieto peniaze tečú nepriamo (cez tzv. kráľovskú základinu). Estónsko financuje médiá verejnej služby priamo zo štátneho rozpočtu, ale napriek tomu sa mu darí udržiavať ich nezávislosť pomocou určenej kontrolnej štruktúry. Pri zachovaní financovania priamo štátom pomáha, ak je zákonom zaručené financovanie na dlhšie obdobie (napr. na tri roky).

Novinkou v rámci financovania programov pre verejnosť je predplatné. Zaviedla ho BBC a ITV pre on-line video vysielanie Britbox v roku 2019.

Zmena financovania RTVS je nutná, o tom niet pochýb. Rozhodnutie zmeniť financovanie bolo výsostne politické, a bolo tiež prijaté narýchlo, čo je tiež pravda. Paradoxne, spôsob financovania, ktorý je u nás momentálne platný, pripomína vo veľmi hrubých črtách zmeny, ktoré v posledných rokoch po dlhých debatách prijali viaceré škandinávske krajiny, a systém financovania, ktorý má Nemecko a Švajčiarsko.

Ak už ideme (staro)novou cestou – čo samo osebe nemusí byť zlé – bolo by dobré ponechať do určitej výšky aj reklamu a sponzoring. Zaviesť by sa mohli aj povinné príspevky (percento zo zisku alebo z daní) od telekomunikačných spoločností, veľkých sociálnych sietí a internetových hráčov, prevod finančných sankcií udelených Radou pre mediálne služby v prospech RTVS a pod.

Všetky tieto ďalšie príjmy by mohli byť určené na rozvojové aktivity a obnovu technológií či údržbu a rekonštrukciu budov. Vylúčil by sa tak ich vplyv na dennodennú činnosť RTVS.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #RTVS #koncesionárske poplatky #verejnoprávne médiá