Zjednodušene povedané, riziko je možnosť, že sa stane niečo zlé. Medzinárodná štandardná definícia rizika pre spoločné chápanie v rôznych aplikáciách je „vplyv neistoty na ciele“.
Prvým je geopolitické riziko a rôznorodosť hrozieb globálneho extrémizmu. Druhým je riziko prehlbovania politickej polarizácie a sociálnych nepokojov. Tretím sú rastúce kybernetické hrozby a riziko globálneho kolapsu kybernetickej siete. Po štvrté, operačné riziká a prehlbovanie energetickej krízy. Napokon piatym sú klimatické riziká.
Bolo by naivné myslieť si, že slovenská ekonomika je izolovaná od svetovej ekonomiky. Čokoľvek sa udeje vo svete, má to nepriaznivý dosah na slovenské hospodárstvo. Ak sa bude ekonomika vyvíjať nepriaznivo, tak sa bude znižovať životná úroveň. A príde chudoba.
Pokiaľ ide o prvé riziko, Európa aj ázijsko-pacifický región budú aj v roku 2023 v centre pozornosti. Ďalšie etapy ukrajinského vojenského konfliktu, eskalácia, ktorá predĺži krízu aspoň na niekoľko rokov, či kroky k mieru hlboko ovplyvnia súvahy v globálnom systéme. Dlhotrvajúca patová situácia bude naďalej živiť diskusie o globálnej energii, potravinách a dodávateľských reťazcoch.
V súvislosti s touto otázkou je jasné, že think-tanky, najmä tie so sídlom v atlantickom priestore, sa budú aktívne snažiť udržať napätie medzi Čínou a Taiwanom na programe dňa. V tejto súvislosti sa tiež predpokladá, že Čína sa pod zámienkou opatrení proti COVID-19 bude snažiť udržať dodávky surovín pod určitou úrovňou, a preto bude globálny inflačný tlak pokračovať. Existujú však určité pochybnosti o pripravenosti Číny spomaliť ekonomiku. Ak sa teda Peking v roku 2023 vráti do globálneho dodávateľského reťazca a zrýchli výrobu, potom by mohla nastať druhá vlna globálnej inflácie vo svetových cenách komodít, predovšetkým energií ako sú ropa, zemný plyn a uhlie. Ak táto situácia spôsobí, že hlavné centrálne banky zvýšia úrokové sadzby ešte viac, potom bude zrejmé riziko stagflácie. Stagflácia je stav ekonomiky, ktorá nerastie, teda stagnuje a zároveň v nej stúpajú ceny.
Druhé riziko je problémom pre celý svet. Ide o nenávistnú rétoriku. Tá naberá na sile prostredníctvom globálnych platforiem sociálnych médií, prehlbuje politickú a sociálnu polarizáciu na celom svete. Žiaľ, táto situácia zvyšuje riziko občianskych nepokojov. Je potrebná ostražitosť, pokiaľ ide o implicitne prebiehajúcu prácu zameranú na náboženskú, jazykovú, rasovú, kultúrnu a rodovú diskrimináciu, ktorú, žiaľ, systematicky živia hlboké štruktúry globálneho systému, údajne na obranu určitej vrstvy.
V tomto prípade v skutočnosti dochádza k podnecovaniu rôznych častí tej istej spoločnosti alebo viacerých spoločností. Ide o myšlienky na základe krajne pravicových a širších teroristických ideológií.
O treťom riziku sa hovorilo na ministerskom stretnutí OECD o digitálnej ekonomike, ktoré usporiadalo Španielsko na Kanárskych ostrovoch. Ide o riziko kolapsu spolupráce na báze globálnej kybernetickej siete v roku 2023 z dôvodu nedostatočnej vzájomnej dôvery v cezhraničnú výmenu údajov a vážnych rozdielov medzi kontinentmi v oblasti komercializácie osobných údajov, ako aj z dôvodu globálneho politického napätia medzi atlantickým a ázijsko-pacifickým regiónom. Okrem toho príležitosti, ktoré hackerom poskytuje hypersonická digitalizácia, ktoré sú každým dňom čoraz nebezpečnejšie, spôsobili v treťom štvrťroku 2022 celkom 15 miliónov únikov údajov na celom svete.
Štvrtým rizikom sú operačné riziká spojené s globálnou energetickou, potravinovou krízou a krízou dodávateľských reťazcov. Bude potrebné riadiť aj operačné riziká, čo vytvorí možné nové rozmery rusko-ukrajinského vojenského konfliktu v roku 2023 a napätie medzi atlantickým a ázijsko-pacifickým regiónom v oblasti energetiky, potravín, všetkých druhov dopravy – cestnej, leteckej, námornej, železničnej, potrubnej, ako aj logistických systémov a centier.
A piate riziko, riziko globálnej zmeny klímy, je na našom programe každý deň. Spoločnosti a inštitúcie však stále nie sú dostatočne ostražité a neberú toto riziko vážne. Dúfame, že rok 2023 nebude v celosvetovom meradle rokom prírodných katastrof.
Bolo by naivné myslieť si, že slovenská ekonomika je izolovaná od svetovej ekonomiky. Čokoľvek sa udeje vo svete, má to nepriaznivý dosah na slovenské hospodárstvo.
Ak sa bude ekonomika vyvíjať nepriaznivo, tak sa bude znižovať životná úroveň. A príde chudoba. V dnešnej dobe sa pojem chudoba spája najmä so životnými pomermi ľudí v rozvojových krajinách a používa sa na stav, ktorý nezaisťuje človeku základné podmienky pre dôstojný život a uspokojenie najzákladnejších ľudských potrieb. Môže sa však stať, že Slovensko sa prepadne z kategórie štátov s novovznikajúcou trhovou ekonomikou do kategórie rozvojových krajín. To nie je strašenie. Neustále zadlžovanie štátu, pokles v hodnotení medzinárodných ratingových agentúr, neschopnosť prinášať nové inovácie – tým všetkým si dláždime cestu do pekla.